tag:blogger.com,1999:blog-44556490084479871812024-03-18T03:03:39.180+00:00LeriasUn blog de experencias persoais.Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.comBlogger414125tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-74810387233693961162024-03-11T16:16:00.000+00:002024-03-11T16:16:04.843+00:00O MUIÑO DO TIO SUSO<p> </p><p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjekezqBJqiIF2WQ0MDD1zy1XxcCAjqQME25ayNaM7zviH1QE5VC-dCtLTEu5c0LF9JpfqNcTWV6i4nIiSiOuiy2BVT9E7e9Ax-mve73clim9CXA97h0jQXkpRLipKXe9LeNvgK3akG9VbNL80ADOY92qVRXugDTSwnZ0rm0E-hPMpsGDgcTwGVEtlJ-0M/s4096/IMG_20240311_131250226_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjekezqBJqiIF2WQ0MDD1zy1XxcCAjqQME25ayNaM7zviH1QE5VC-dCtLTEu5c0LF9JpfqNcTWV6i4nIiSiOuiy2BVT9E7e9Ax-mve73clim9CXA97h0jQXkpRLipKXe9LeNvgK3akG9VbNL80ADOY92qVRXugDTSwnZ0rm0E-hPMpsGDgcTwGVEtlJ-0M/w300-h400/IMG_20240311_131250226_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br />Do Couto ao Souto<p></p><p>nunha muiñada,</p><p>pasando por Peredo,</p><p>vin a Paco Pestana.</p><p>Na Frairía agardaba</p><p>un pazo descoidado. </p><p>Cans de todas marcas</p><p>ao noso paso ladraban.</p><p>Orientadas polo Google</p><p>fómonos encamiñando,</p><p>deixando atras Marrondo,</p><p>descendo por fragas,</p><p>o muíño xa nos tardaba.</p><p>Barallando incertezas,</p><p>fomos con él dando.</p><p>O muíño do tío Suso</p><p>por nós alí agardaba.</p><p>As imaxes son palabras.</p><p>Por dentro e por fora,</p><p>fixo boa muiñada.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiU8g3Sl00L2hqc8YtzPrOrhASbAC9_5p1LwrsHF2ed6V0CAu7Ayykp82L7fCyxMfFuTGPzDgLBe0dnL3qzn5UC1TW-EmcYxU36zjGVYjxizxQoZgFy0w_-vo7UCavFJoIev3DnPwqylJadpRFJK_n7SBtdh8TzuPiYWa41cTeXABG-1hg_RQXoj2zzyfg/s4096/IMG_20240311_131552970.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiU8g3Sl00L2hqc8YtzPrOrhASbAC9_5p1LwrsHF2ed6V0CAu7Ayykp82L7fCyxMfFuTGPzDgLBe0dnL3qzn5UC1TW-EmcYxU36zjGVYjxizxQoZgFy0w_-vo7UCavFJoIev3DnPwqylJadpRFJK_n7SBtdh8TzuPiYWa41cTeXABG-1hg_RQXoj2zzyfg/s320/IMG_20240311_131552970.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiu81uJu_Q08_174xMA0vFTIhX07C_npxMuN7WLBzRIwNi0S2TV-qRf-ZSj2prQow57VgYK_iS-ambsIqRmfPDqZXLkfAnuyrLYN_5ORhbOP7sbFZJ4AKjfApzQnIou-_yg33cPiy6IOe5wZCBgTGbXc-73h8knlXKRlPF9iDfkMBluGIZKJV-bp16aTQo/s4096/IMG_20240311_131250226_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiu81uJu_Q08_174xMA0vFTIhX07C_npxMuN7WLBzRIwNi0S2TV-qRf-ZSj2prQow57VgYK_iS-ambsIqRmfPDqZXLkfAnuyrLYN_5ORhbOP7sbFZJ4AKjfApzQnIou-_yg33cPiy6IOe5wZCBgTGbXc-73h8knlXKRlPF9iDfkMBluGIZKJV-bp16aTQo/w300-h400/IMG_20240311_131250226_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ5Wj_DpcaWwydJZiPRsA1AE3yabotFxUx3zbWFc_ipCwEXHRKr5CYS5pYnWpy1-YMnmYOVqeCg0enoli7JCi0-qnPrp2su2ijQh-odkNAh86b3rCpYTcmVZTvoUAO6-M_VyLRxCUFW_3H3Ek-ryrq9JeBWlZnfo1kdqDBsN76Ym3oy3CqiHVhJ3YygDs/s4096/IMG_20240311_130739036_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ5Wj_DpcaWwydJZiPRsA1AE3yabotFxUx3zbWFc_ipCwEXHRKr5CYS5pYnWpy1-YMnmYOVqeCg0enoli7JCi0-qnPrp2su2ijQh-odkNAh86b3rCpYTcmVZTvoUAO6-M_VyLRxCUFW_3H3Ek-ryrq9JeBWlZnfo1kdqDBsN76Ym3oy3CqiHVhJ3YygDs/w300-h400/IMG_20240311_130739036_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com27tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-6557146116086088042024-03-01T10:32:00.007+00:002024-03-02T11:24:39.224+00:00HAI DÍAS...<p><br /></p><p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQ3Tk6iq4OJUlhyN-pVK_B-aEtqvKiktwQQgFYbIpZ-iLuLxOcK0Ii5u9NibdvxnR0lurdx6KjymM7Amg-9hZXFji_914ckzJsveJGhCqmczOlr3zK-3dafzJdhcLQiqKLdmlUZcXauEuFeoeBBEa-B_Dkx4vaj2N1X9xQqyxix3mWAj1zTPh1de5KSCA/s4096/IMG_20240226_121344210.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQ3Tk6iq4OJUlhyN-pVK_B-aEtqvKiktwQQgFYbIpZ-iLuLxOcK0Ii5u9NibdvxnR0lurdx6KjymM7Amg-9hZXFji_914ckzJsveJGhCqmczOlr3zK-3dafzJdhcLQiqKLdmlUZcXauEuFeoeBBEa-B_Dkx4vaj2N1X9xQqyxix3mWAj1zTPh1de5KSCA/w400-h300/IMG_20240226_121344210.jpg" width="400" /></a></div><br /><br /><p></p><p> Hai días, máis ou menos tristes. Senón tristes, alomenos algo patéticos, desganados, desesperanzados...</p><p>Custa traballo comunicarse co mundo, ofrecer algo que interese, algo que descubrir, revelar, comentar...</p><p>Ultimamente estiven intentando entenderme cos robots, con eses contestadores automáticos, con eses menús de temas nos que tes que escoller o que vaia de acordo co teu problema. </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQmJr3xFMthkW2QHzd8AbJAYN3AG9mOtYDAwiiwmblPb-3k3fcSR-cwRhTlBplCZeiwap_S4OK395segcvXZ8hpw33j6HtDDMiUiXowPZs3mpI0uulFb-1NRiAVonIesxJwRa9kM8mKj6Gf8yqgduhvTuQUej1MJrYefvsf-4XFxPconp-tzXOI9t7NR8/s4096/IMG_20240228_114618481.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQmJr3xFMthkW2QHzd8AbJAYN3AG9mOtYDAwiiwmblPb-3k3fcSR-cwRhTlBplCZeiwap_S4OK395segcvXZ8hpw33j6HtDDMiUiXowPZs3mpI0uulFb-1NRiAVonIesxJwRa9kM8mKj6Gf8yqgduhvTuQUej1MJrYefvsf-4XFxPconp-tzXOI9t7NR8/w300-h400/IMG_20240228_114618481.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Ningún deles me daba unha solución. Derivábanme a outras posibles vías de chegar a aclarar as miñas dúbidas, pero tampouco me entendían.</p><p>Pensei, que o mundo que se nos bota enriba é o mundo da "intelixencia artificial". Nunca me gustaron ese tipo de intelixencias, onde falta o trato entre persoa e persoa, onde se pode preguntar e obter unha resposta axeitada, ou non, pero unha resposta humana.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUvK8vtFgIsYHmNSmmUEV4r05W8CvGRHh2iIQh4AwkCVSOvvPoCo8sd5xWPqzz8wRTrRABFj8Vx3rnSJPTCaj3XluA3lPnqLpM2XjvD91clCXfFZacBHJrg9hmWSwaJZT_n-kfWGv6cx5LgN6qtppzwHfukM6zQ3tSW9XbtDl0C8cUeXyQYE1Ik0eGe0Y/s4096/IMG_20240228_114939600.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUvK8vtFgIsYHmNSmmUEV4r05W8CvGRHh2iIQh4AwkCVSOvvPoCo8sd5xWPqzz8wRTrRABFj8Vx3rnSJPTCaj3XluA3lPnqLpM2XjvD91clCXfFZacBHJrg9hmWSwaJZT_n-kfWGv6cx5LgN6qtppzwHfukM6zQ3tSW9XbtDl0C8cUeXyQYE1Ik0eGe0Y/w400-h300/IMG_20240228_114939600.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Decidín tirar a casa pola xanela e poñer numerosos obxectos sen utilidade, á venda nas plataformas de Internet, Wallalpop, Milanuncios...</p><p>Un erro, por ser principiante, levóume a un atranco do que non sabía sair. Percorrín todos os instrumentos de axuda que me bailaban na páxina. Din datos para ser chamada, para ter unha resposta por correo eléctrónico. Chamei a números onde se me derivaba a premer opcións..." diga o pulse uno, dos, tres..." para acabar dirixíndome ás súas webs e colgar a chamada sen máis.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9cDcy7mA9qBv0ZbA4vVzPkL4704o2U4xpUTxXifW41TNOtt5PfJMtyLBcBiZ2hQIcDMR3DPmj0i72f5tMhBfk9IVFFSVNgTSpEH6ZQIkqHFkg_BC28Fqh7rX1bY8mGuDTGKnvQfz-DKFCmgBn7DSQ0ysMz9XHNXzvZgUkftdiLXr5jxaGWLjzf3WUycQ/s4096/IMG_20240228_120135737.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9cDcy7mA9qBv0ZbA4vVzPkL4704o2U4xpUTxXifW41TNOtt5PfJMtyLBcBiZ2hQIcDMR3DPmj0i72f5tMhBfk9IVFFSVNgTSpEH6ZQIkqHFkg_BC28Fqh7rX1bY8mGuDTGKnvQfz-DKFCmgBn7DSQ0ysMz9XHNXzvZgUkftdiLXr5jxaGWLjzf3WUycQ/w400-h300/IMG_20240228_120135737.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Case me entra un baixón de moral ante tanta quincalla que o único que fan é eliminarr postos de traballo, desentenderse dos problemas alleos e quedaren co beneficio que dá non ter quen te moleste directamente.</p><p>E logo, unha vez que ves o fallo que tiveches, non hai posibilidade de rectificar, de volver ao paso anterior e marcar a opción axeitada. Demasiado tarde. Apáganse as luces que te iluminaban por eses corredores electrónicos e quedaches máis triste que cando empezaches, tendo ilusión por canalizar os teus obxectos non usados, para algúen que sí os precisa, ou cre precisalos.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAr8OUol58PKfWWK1wSM7nyjm6MHURRpsJwBzN4kH78bQr5Sr2kgjK2KQ9388uYp4mGHanS8uKNKbUKZOjQdxz1zC7QNtB90hSydQ-G4WhO_QxMMKA7NNGC8RiT2WXWvvdnnSu52yYpZqUzA-k8st3FaZNPbPfm64l8PvhOd1uD2SfOBPdqeDVkkXvi50/s4096/IMG_20240228_120021411.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAr8OUol58PKfWWK1wSM7nyjm6MHURRpsJwBzN4kH78bQr5Sr2kgjK2KQ9388uYp4mGHanS8uKNKbUKZOjQdxz1zC7QNtB90hSydQ-G4WhO_QxMMKA7NNGC8RiT2WXWvvdnnSu52yYpZqUzA-k8st3FaZNPbPfm64l8PvhOd1uD2SfOBPdqeDVkkXvi50/w400-h300/IMG_20240228_120021411.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Entón acudes ao normal, ao de sempre, ao local, a buscar a xente que che contesta ao teléfono e che indica os pasos a dar na solución do problema.</p><p>Hai problemas que precisan de noites de almofada ben perto do cerebro, que te arroupen e che aporten as ideas que funcionan. Espero ter chegado a ese estado!</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjt5evTBr3nL2ZJ_pBAfaRai3gaLs6YRCF4MwQe-KLJAjMI3MEFzIfTcQQXF-Rw99yeVO6BCpRsV23JR9YCe2ehSFnBY0nDKI7vF-pXlp-i3N5pw1_kLSES_Sfcvmjlf31-_caiAGpAcPcwYtUo80gX4Yee-Sr1YQx5_9oUQPhBI37fyfis4Pu4YsM67-o/s696/FB_IMG_1709378458832.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="429" data-original-width="696" height="246" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjt5evTBr3nL2ZJ_pBAfaRai3gaLs6YRCF4MwQe-KLJAjMI3MEFzIfTcQQXF-Rw99yeVO6BCpRsV23JR9YCe2ehSFnBY0nDKI7vF-pXlp-i3N5pw1_kLSES_Sfcvmjlf31-_caiAGpAcPcwYtUo80gX4Yee-Sr1YQx5_9oUQPhBI37fyfis4Pu4YsM67-o/w400-h246/FB_IMG_1709378458832.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><span style="font-family: verdana; font-size: medium;"> <b> COME TO MY JUMBLE SALE !</b></span></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com40tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-39570277368717328482024-02-08T16:28:00.004+00:002024-02-09T15:45:57.662+00:00PAN DE TRIGO SARRACENO<br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiux8ovY8vcBpQnu2qraOOnWWjTppn6SyqpO2xnSHdKpD826bpBw74XGFXRNIvifSm1ZZwOrAfRiVChaE5oPw7svjB7l_dIUfB1jd3Xf0MqvW032aIMRuz3yE4lQ1s7YNXr0R09zm7YvLIs3Uesj1NJOJxYUaOvgywYbv5ehj3q0VlQnMscBsj73nWjKk0/s4096/IMG_20240204_103847160.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiux8ovY8vcBpQnu2qraOOnWWjTppn6SyqpO2xnSHdKpD826bpBw74XGFXRNIvifSm1ZZwOrAfRiVChaE5oPw7svjB7l_dIUfB1jd3Xf0MqvW032aIMRuz3yE4lQ1s7YNXr0R09zm7YvLIs3Uesj1NJOJxYUaOvgywYbv5ehj3q0VlQnMscBsj73nWjKk0/w300-h400/IMG_20240204_103847160.jpg" width="300" /></a></div><br /><p> Unha experencia unida ao pan de trigo sarraceno comezóu coa chegada dunha parella da Bretaña francesa no 2012, que facían couchsurfing, é dicir, aloxarse de balde e compartir unha receta típica do seu lugar de orixen coa persoa anfitriona.</p><p>Para tal fin, pedíronme que trouxera do supermercado trigo sarraceno. Daquela non se atopaba nada con ese nome na cidade máis próxima. O que sí encontraba era espelta pero iso non lles valía. Polo tanto quedeime sen poder degustar uns creps ao estilo bretón, pero sí que me servíu de orientación para poder facelos eu mesma cando dispuxera desa fariña.</p><p>Así foi como descubrín que o chamado trigo sarraceno, non era tal trigo, senón unha semente, sen gluten, que se utilizaba para moitas receitas, incluso para facer pan sen gluten.</p><p>Unha vez que aprendín a utilizalo, empecéi a facer as nosas fillóas, usando tres fariñas, a normal de trigo, xunto con espelta e trigo sarraceno. Resultaban moito máis dixestivas e como eu xa convivira en Londres cunha rapaza bretona que traía creps cando ía á casa, tamén sabía que os recheaban con salchichas, ovo...e deixei voar a miña creatividade, facendo dos meus creps o prato estrela da miña cociña. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhi1scUA1IV45z-3SIKdex269J8s16_USlGGHLhSSekfkEX1Aq-4CqtU0NkSvaNpQ_EP1tqdUXivUolaFkPXfT2pEAAlTyerihbnP1d3sKlgXIhzSwVW4URx0qWJlmca9iQIyyj7barhjGdn3gd9khUcDb68i4GlXgU-BI9PX2p3Bu-u2MfQ1_-4oOmcHk/s960/FB_IMG_1707407195163.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="720" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhi1scUA1IV45z-3SIKdex269J8s16_USlGGHLhSSekfkEX1Aq-4CqtU0NkSvaNpQ_EP1tqdUXivUolaFkPXfT2pEAAlTyerihbnP1d3sKlgXIhzSwVW4URx0qWJlmca9iQIyyj7barhjGdn3gd9khUcDb68i4GlXgU-BI9PX2p3Bu-u2MfQ1_-4oOmcHk/w300-h400/FB_IMG_1707407195163.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Pero chegar a mercar ou facer pan de trigo sarraceno foi o seguinte paso, unha vez que me indicaron reducir o gluten e a lactosa na miña dieta por problemas dixestivos. </p><p>Xa utilizaba o sarraceno en gran, que é semellante ao arroz pero máis esquinado, para guarnición dalgún prato, e a fariña para bizcoitos, empanadas...</p><p>No 2023, cal non sería a miña sorpresa ao descubrir unha panaderia da miña zona que elabora pan de trigo sarraceno. Comecéi a mercarllo e teño que dicir que é un pan moi caro comparado co pan normal pero para mín é como menciña. Séntame a mar de ben e gústame o seu peculiar sabor que non gosta a todo o mundo. Acostumo coller dous á semana e conxelar en rebanadas para ir sacando ao día.</p><p>O que ocorre é que a panadeira, unhas veces porque non ten fariña, outras por outro motivo, non sempre o trae e eu tiven a idea de facelo eu mesma. Todo o que necesitaba era trigo sarraceno en gran ou en fariña, psyllium, que é o que lle fai levedar un pouco, xa que por sí mesmo non leveda, e puxen mans á masa. Resultóume moi laborioso porque utilicei o gran, como me indicaba a receita, pero logo descubrín outras que utilizan a fariña e resulta máis doado de facer.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidRwX3aReC8qGA-_58qwJ-hS8HOzocgQNue4fgyLyHalmenvzOUlOSs-F0Ihrphm7SsTEYafnK1X4UIBxZaWJ-3957JG7v5Gk9zsaIW8a_vwU2TSve38nwh4FF3i6FWGDikVfylTQlA6BIul2-xBs2F3idxMvhtceGnPVGw1WQV8mvuzpWVOcgMTWoESo/s960/FB_IMG_1707407173296.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="720" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidRwX3aReC8qGA-_58qwJ-hS8HOzocgQNue4fgyLyHalmenvzOUlOSs-F0Ihrphm7SsTEYafnK1X4UIBxZaWJ-3957JG7v5Gk9zsaIW8a_vwU2TSve38nwh4FF3i6FWGDikVfylTQlA6BIul2-xBs2F3idxMvhtceGnPVGw1WQV8mvuzpWVOcgMTWoESo/w300-h400/FB_IMG_1707407173296.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Para ser a primeira vez, non me queixo do resultado aínda que sí é verdade que ollóu menos que o que lle merco á panadeira. Tampouco é igual un forno de pan que un forno doméstico, e menos o meu, que está xa para o desguace! Con todo, é comible e senta moi ben. </p><p>Deixo aquí a receita pola que me guiéi para facelo pero non descarto, no futuro, utilizar a fariña en paga do gran porque da menos traballo.</p><p>Non moita xente está enterada da existencia do trigo sarraceno e por iso eu quero con este post, dalo a coñecer para que outras persoas que non poidan tomar gluten, saiban facer un pan nutritivo, saudable e que se dixiere moi ben deixándonos content@s por fora e por dentro.</p><p><br /></p><p><a href="https://www.bonviveurutm.es/recetas/pan-de-trigo-sarraceno?">https://www.bonviveurutm.es/recetas/pan-de-trigo-sarraceno?</a></p><p><br /></p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com34tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-7370917318981662282024-01-14T10:36:00.002+00:002024-01-14T12:39:04.666+00:00OS OVOS DA GALIÑA AZUL<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_Dz3kBzRA0DM1Z4Q9n6BQ07dgp3jTRl7Qw93hdVEgjgFd-_e8iZQ7R9gcfQGIjEdFmx4t4DAt5ISaoypYtz2hvHCEUWd0GGw2kTWm9DquxQGGieNjA0N2D5tupvQaakhnsor9y722W4QKarz8cLjcVLZmTplGLbm4vm7ioBge1sUdtrZo5rFrEi_XGok/s4096/IMG_20240114_105829762.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_Dz3kBzRA0DM1Z4Q9n6BQ07dgp3jTRl7Qw93hdVEgjgFd-_e8iZQ7R9gcfQGIjEdFmx4t4DAt5ISaoypYtz2hvHCEUWd0GGw2kTWm9DquxQGGieNjA0N2D5tupvQaakhnsor9y722W4QKarz8cLjcVLZmTplGLbm4vm7ioBge1sUdtrZo5rFrEi_XGok/w300-h400/IMG_20240114_105829762.jpg" width="300" /></a></div><div><br /></div><br /><p></p><p>A galiña azul non é tan só o nome que a Xunta de Galiza lle deu ás garderías infantís, pero sí que pode ser polo feito de que existe a galiña azul e ten unha longa historia malia a que eu a descubrira fai pouco, na miña propia aldea. Acostumo mercar os ovos das galiñas que viven libres e comen de todo o que encontran na horta, no curral, na aira, e que son consideradas "galiñas felices". Nunca lle lo preguntei pero semellan máis felices cas que viven encerradas en galiñeiros reducidos, por non mencionar as que viven hacinadas en granxas.</p><p>Investigando un anaquiño en Internet, entereime de que hainas de variadas razas: Andaluza, Extremeña, Chinesa... pero o que sí me chamóu a atención foi que as galiñas azuis europeas, proceden das autóctonas chilenas chamadas Araucana ou Mapuche, que logo de exportalas a EEUU, viñeron para Europa a primeiros do século XX.</p><p>Parece ser que o motivo da cor azulada ou verdosa da cáscara dos ovos, procede dunha mutación xenética producida por un virus que transforma a hemoglobina en biliverdina, un pigmento que se concentra na cáscara cando se está formando.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjuoWi7k83HCCfWXjZtjdv_9X-Asvuq_YwomR7TtZVOkgjP-bAGR3g6GDCu6MUN_YAu0WGHOyFj1mysPo929sZUFivs4Wry8K72aK4TyRMkWIUILVyZ5mBgfvfrnIhT3nCDCIXF3mObFTowm1n_0HpJo5GF9GAi1hWoYMgdxOzXI8jpIK-_L_ZV2sRD7w8/s4096/IMG_20240114_124002237.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjuoWi7k83HCCfWXjZtjdv_9X-Asvuq_YwomR7TtZVOkgjP-bAGR3g6GDCu6MUN_YAu0WGHOyFj1mysPo929sZUFivs4Wry8K72aK4TyRMkWIUILVyZ5mBgfvfrnIhT3nCDCIXF3mObFTowm1n_0HpJo5GF9GAi1hWoYMgdxOzXI8jpIK-_L_ZV2sRD7w8/w300-h400/IMG_20240114_124002237.jpg" width="300" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Caracterízase por ter a xema máis grande e a cáscara máis dura. Pola contra, non se descubríu que tivesen menos colesterol que outros ovos, pero sí máis proteínas. </p><p>As galiñas azuis poñen menos ovos que as demáis galiñas e as que eu coñezo, gústalles poñelos na roupa vella que ten a dona por algún curruncho da casa. Son finas!</p><p>Tamén se caracterizan por unha cresta máis recortada e a súa plumaxe ten un toque azulado que destaca sobre o das compañeiras brancas.</p><p>Dende que as descubrín e probei os seus ovos... como que non quero outros! Pero non é para tanto. Simplemente que se puxeron "de moda" aquí na aldea e cando lle lo contei ás miñas netas, quixeron probalos e tamén queren que lles consiga unha ou dúas galiñas azuis.</p><p>A min gústame almorzar cun ovo de trres minutos, estilo inglés. Déixanme nutrida para toda a mañá!</p><p>Quen queira saber máis das galiñas azuis, poden visitar <a href="https://www.cope.es/n/616627">https://www.cope.es/n/616627</a></p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirlpni-75YihVW5L6NdqMPJ6elgUQPzRVb3CdstGtipWiMOdISdOauuOofJAl_JAhxJXHenvPV8vGRQNocr-Fm6FFw0-SErkDLozJUJbLHWPRgTUjfoXmC0t6ytmbEzoghjv7hKNNEbV9mRCE7TWCdFbqqHxeP2MkCUyNEX85v4DvBAVrnXv-6CvwN9QM/s4096/IMG_20240114_131835762.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirlpni-75YihVW5L6NdqMPJ6elgUQPzRVb3CdstGtipWiMOdISdOauuOofJAl_JAhxJXHenvPV8vGRQNocr-Fm6FFw0-SErkDLozJUJbLHWPRgTUjfoXmC0t6ytmbEzoghjv7hKNNEbV9mRCE7TWCdFbqqHxeP2MkCUyNEX85v4DvBAVrnXv-6CvwN9QM/w400-h300/IMG_20240114_131835762.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-30345114175267135902024-01-02T20:06:00.007+00:002024-01-03T17:49:59.699+00:00ESTABA O SEÑOR DON GATO...<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgB6gOPF6bkFvmpxNrduQIuegDgN0X4M2uyGIoa8xvPzK_zya83aZ-cdKR-y9VO-wTNdN9o6Tr9p-0uXX_5_HgmquDw__y2h5grpDTUIX5gNERd5sgyH6Kw6SxLCXQpru2NQEj97T5uWk9xW76boAbZGfOzZxNONIAr_sw3F8q5wVNRtIat-EeHNLSAV0M/s4096/IMG_20231230_090100790.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgB6gOPF6bkFvmpxNrduQIuegDgN0X4M2uyGIoa8xvPzK_zya83aZ-cdKR-y9VO-wTNdN9o6Tr9p-0uXX_5_HgmquDw__y2h5grpDTUIX5gNERd5sgyH6Kw6SxLCXQpru2NQEj97T5uWk9xW76boAbZGfOzZxNONIAr_sw3F8q5wVNRtIat-EeHNLSAV0M/w400-h300/IMG_20231230_090100790.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Na casa onde nacín, sempre houbo gatos. De pequena e de máis grande, viñan durmir comigo. Subían pola xanela, facían as súas carantoñas ata que se lles daba entrada. Acostumaba ser pola mañá cedo. Entraban primeiro polo cuarto de miña nai e dalí viñan direitiño a miña cama mentres eu aínda non acordara e cando estaban amasando en min, tentando cas patas, como acostuman facer, era cando eu me decataba do seu ronroneo e trafego enriba das mantas ata que se acomodaban nun buratiño que o meu corpo lles propiciaba e alí se quedaban. A min gustábame a súa compaña e non lle facía noxos ás posibles pulgas que poideran ter. Daquela non se reparaba nesas cousas. Os animais e as persoas convivían baixo o mesmo teito, tanto os porcos, como vacas, ovellas, cabras e mesmo galiñas e coellos. Todos eramos da mesma estirpe e dabámonos calor uns aos outros/as.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmFrtppNxJCKZ4EnO76U_AB50KSvf8tL9j2u-akTi2mKNI7XlvnSb_IUDI50az3Z1tSfEq18x9eoZldNEzrPldVD9rVlVh8z-QPLXW5ETa8_W8sdsw3ALXy8LngqvrISclXCiEiS8WtBBMJya0TcUo5o-wv7zP579Y1byrTWubEyOgouzsUaE3cxkg6FM/s3536/IMG_20240102_170217109~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2669" data-original-width="3536" height="303" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhmFrtppNxJCKZ4EnO76U_AB50KSvf8tL9j2u-akTi2mKNI7XlvnSb_IUDI50az3Z1tSfEq18x9eoZldNEzrPldVD9rVlVh8z-QPLXW5ETa8_W8sdsw3ALXy8LngqvrISclXCiEiS8WtBBMJya0TcUo5o-wv7zP579Y1byrTWubEyOgouzsUaE3cxkg6FM/w400-h303/IMG_20240102_170217109~2.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Lámbrome do Pirracas, bautizárao así miña nai. Outros tiveran nomes menos extravagantes. A medida que pasaban os anos, eu fun perdendo o gusto de compartir cama con eles. Pero sí que me gustaban na cociña, subidos ao banco onde nos setabamos, durmindo nos nosos colos...</p><p>O que nunca tiveramos foran cans. A min nunca me chamaran a atención, se ven na casa dos ovós, había sempre algún can porque meu tío era cazador. Pero, en xeral, dábanme algo de medo os cans.</p><p>Ata que un día, roubei unha cadeliña na Marronda. Iso non foi tanto que pasóu. Sería no ano 2009, cando comecéi a escribir este blog. Fora dar unha volta no coche polo monte e vin tres cans case iguais todos. Estaban no mesmo medio da Marronda, nun sitio sen aldeas nin rastro humano. Pensei que estaban abandonados. Paréi e abrín a porta. Vin que un deles viña correndo hacia min. Meteuse no coche e eu decidín salvala dunha morte case segura, pois se pasaban a noite polo monte, o mais seguro era que os comese un lobo. Nese intre xa lle atopei o nome: Noa. Nese intre, decidín ter un can. Niste caso, unha cadela que tería tres anos daquela.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjY7ct-xp8gTHGbDgHYIdslMnOUWtRMX0TkGo-eXIy-LyeC3tgjI416L72Fst_jJJ7iRDSB3Z0nK2APqtNMfI5xgMY3uNktlWkBXKb2nzzEaol7lIODeQGqebIhzLCQDHvBHlvHJR4AzBqbqJydPvznEKWaeTBJPXbDjmrmfkMSlOkj6Yo0BczDzfSwBQE/s3370/IMG_20240102_170145834~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2531" data-original-width="3370" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjY7ct-xp8gTHGbDgHYIdslMnOUWtRMX0TkGo-eXIy-LyeC3tgjI416L72Fst_jJJ7iRDSB3Z0nK2APqtNMfI5xgMY3uNktlWkBXKb2nzzEaol7lIODeQGqebIhzLCQDHvBHlvHJR4AzBqbqJydPvznEKWaeTBJPXbDjmrmfkMSlOkj6Yo0BczDzfSwBQE/w400-h300/IMG_20240102_170145834~2.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Foi ela mesma quen atopóu o que sería seu compañeiro de alí en diante. Estabamos indo por un camiño e ela sentíu que algo se movía pola cuneta entre as silvas. Alí estaba un gatiño novo, perdido e con ganas de atopar pousada. Como era desta cor decidín chamarlle Mel. Deixóuse coller sen opoñer obstáculos e levámolo para a casa. Fixeron moi boas migas e duróu un bo tempo. Ata que o picóu ou mordeu algo que lle saíu un bulto na pescozo e houbo que operalo. Non pagóu a pena porque logo morreu ou desapareceu.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmp-722HQr6rWSDjDoY6BYOUkEWifoEidHGS0oOm_zTKtE6mic5N2FrN-rDaBExEcJpwDPeKkICrDbo6QoR_Zb-XtTHzLtIEtLzibUTftzVojAem5rr3qj_fOuXMcC_fmtn82zuUC6d0G-MOTLtbAhn7fIcgcDb6LV7A01cxbAp2T1ON5Vkc3ko5R7EXA/s3727/IMG_20240102_170306466~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2613" data-original-width="3727" height="280" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmp-722HQr6rWSDjDoY6BYOUkEWifoEidHGS0oOm_zTKtE6mic5N2FrN-rDaBExEcJpwDPeKkICrDbo6QoR_Zb-XtTHzLtIEtLzibUTftzVojAem5rr3qj_fOuXMcC_fmtn82zuUC6d0G-MOTLtbAhn7fIcgcDb6LV7A01cxbAp2T1ON5Vkc3ko5R7EXA/w400-h280/IMG_20240102_170306466~2.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Pero pasamos un tempo moi felices os tres tanto no verán como no inverno. Na cociña, xunto ao lume, Mel sempre se subía ao sillón para durmir ás súas anchas. Noa e os gatos que houbo dende daquela, sempre compartiron cama e mesmo cando Noa tivo cachorros, o gato turnábase na custodia mentres ela ía dar unha voltiña.</p><p>Agora xa non teño gatos. Dende que morreu o que era mouriño, decidín non ter máis. Vino sufrir moito e durante bastante tempo. Ata que se marchóu para nunca máis volver. Decidíu ir morrer a soas para non darme ese mal trago.</p><p>Agora conténtome con mirar para os gatos e gatas dos veciños, que teñen a manchea. Algúns, mesmo veñen durmir á miña palleira. Así tamén me controlan os ratos. Eu doulles agarimo e fálolles bonito. </p><p>Onte, cando pola mañá, vin a un no pico do tellado da casa deles, pensei que daba para unha boa foto.</p><p>Por iso o puxen encabezando esta entrada e lembreime daquela cantiga que nos ensinaban na escola: </p><p>Estaba el señor don gato</p><p>sentadito en su tejado, </p><p>marriu, miau, miau...</p><p>sentadito en su tejado.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/ldXsAVSuYCU" width="320" youtube-src-id="ldXsAVSuYCU"></iframe></div><div><br /></div><div><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzUtz6tINd_ObViwQ2hdfaFqutaz9cvrMEFWejjhRzHKCsuRhN-sYIoDjHgvsy-So4nu5cxZQbwBVIpbVMIQiSLTHpdskkytE9CFGRoXulHndODXWLXn88octYt2NxYXnvfl9xawKF9xS9WPLUchRGNv59nGCZHpVbsg_18C2UZJFfX3Aw5UD3Rgc_BI8/s293/DSC00783-SNOW.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="220" data-original-width="293" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzUtz6tINd_ObViwQ2hdfaFqutaz9cvrMEFWejjhRzHKCsuRhN-sYIoDjHgvsy-So4nu5cxZQbwBVIpbVMIQiSLTHpdskkytE9CFGRoXulHndODXWLXn88octYt2NxYXnvfl9xawKF9xS9WPLUchRGNv59nGCZHpVbsg_18C2UZJFfX3Aw5UD3Rgc_BI8/w400-h300/DSC00783-SNOW.gif" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-73337116244512338362023-12-26T20:52:00.007+00:002023-12-27T09:46:25.843+00:00RUTA DOS PINTORES<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3B5bdVRDGIJBr1yUaj1snXKFVLPRlhtm8I6dHmGlEFHfK99UeOHEYTxk0G6ZWvo7fYlNO0dchQxDwckySR3f3QrEq34CtEKrCPY-tzZXSfXTWidv9whue1f2HjJy7Bs3MSl5HtPTlr4KqW4oHz_mbGJVBJvsKw9zquE04uneNs-LuTZOiz3qYkC3rUk0/s2048/IMG-20231226-WA0004.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3B5bdVRDGIJBr1yUaj1snXKFVLPRlhtm8I6dHmGlEFHfK99UeOHEYTxk0G6ZWvo7fYlNO0dchQxDwckySR3f3QrEq34CtEKrCPY-tzZXSfXTWidv9whue1f2HjJy7Bs3MSl5HtPTlr4KqW4oHz_mbGJVBJvsKw9zquE04uneNs-LuTZOiz3qYkC3rUk0/w400-h300/IMG-20231226-WA0004.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Por fin chegóu, por sorpresa, o día que me levaría a coñecer esta ruta da Fonsagrada, (Lugo), despois dun primeiro intento fallido, por mor da chuvia, días atrás.</p><p>Chámase así, para honrar a dous pintores nados en aldeas polas que pasamos, Benjamín Vázquez de Pántares e Miguel López Monteseirín de Allonquiña.</p><p>Comezamos a ruta na Ferraría, con mal pé, nunca mellor dito, porque o sendeiro estaba masacrado polo tránsito de tractores carregados de madeira que fixeron del un barrizal no que nos enterrabamos ata os nocellos. Fomos sorteando este obstáculo como mellor poidemos pero coa intención de poñelo en coñecemento das autoridades para que, polo menos, eisixan aos madeiristas a reparación do camiño tal e como estaba antes de usalo.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTlym_pc-BJQZNrJQZ5LAqxVqJHI8gneuC4o3Y-nQnzjGuOuDW0m1GvIagmKkm0u9BT5D7ucvjz-eTq-JZhXtnAJ502V0ywSjPSMUpmjQDVqjohA_UceFLaIUPdWDtKvwXPErPUVhcJsQ5zDcs0D_nTa8Era4lEXM0A72b-KQJyc9GSNqC3p_bWrWI5vY/s2000/IMG-20231226-WA0022.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1500" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTlym_pc-BJQZNrJQZ5LAqxVqJHI8gneuC4o3Y-nQnzjGuOuDW0m1GvIagmKkm0u9BT5D7ucvjz-eTq-JZhXtnAJ502V0ywSjPSMUpmjQDVqjohA_UceFLaIUPdWDtKvwXPErPUVhcJsQ5zDcs0D_nTa8Era4lEXM0A72b-KQJyc9GSNqC3p_bWrWI5vY/w300-h400/IMG-20231226-WA0022.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>O sendeiro, a carón do río Allonca, zona protexida por ser Reserva da Biosfera, levounos por paraxes sombrías ao principio, na fría mañá de xeada, para ofrecernos unhas vistas espléndidas de montaña, val ou case cañón, por fragas de robledo, acivro, teixos, entre outras especies.</p><p>A primeira igrexa que atopamos, Santa María de Allonca, S XVIII, unha das poucas que teñen escaleira exterior para acceder ao campanario.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKgZaaUuTFl0r-e6HFK6bqqZM85viFDhjr2Iqg4jCs8hDSNFYg71xnjttpcbbPr1excfJifebkVK59O1t4hOekH1rTq9E9SMQztAFZBevQcrvGom5WWAUjQK1sTMT3EClVkFQza0vLlLOoHK_lIo3NuMgRFRiX86lm4N76NlN9gWLAPfdQq7Y3hO-cAys/s4096/IMG_20231226_125215386_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKgZaaUuTFl0r-e6HFK6bqqZM85viFDhjr2Iqg4jCs8hDSNFYg71xnjttpcbbPr1excfJifebkVK59O1t4hOekH1rTq9E9SMQztAFZBevQcrvGom5WWAUjQK1sTMT3EClVkFQza0vLlLOoHK_lIo3NuMgRFRiX86lm4N76NlN9gWLAPfdQq7Y3hO-cAys/s320/IMG_20231226_125215386_HDR.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4G1Wirw-SxwhPq9sKJVKQLxtmsWxarA1E6X1E4SdTzQkn5pGYXookYkMghyphenhyphenTDi_YS0WUIKZy9MjYuK0iBmIUi8swyYanDZ7tfmOXhHiWeyAzZOgTN9E57lPhoQH_0H1W5ARDSObkTgz6bpEYg4TukvFbWN7z7j4hli_7NHXAwN2NRaQDILA0KqI6FitM/s4096/IMG_20231226_124849233.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4G1Wirw-SxwhPq9sKJVKQLxtmsWxarA1E6X1E4SdTzQkn5pGYXookYkMghyphenhyphenTDi_YS0WUIKZy9MjYuK0iBmIUi8swyYanDZ7tfmOXhHiWeyAzZOgTN9E57lPhoQH_0H1W5ARDSObkTgz6bpEYg4TukvFbWN7z7j4hli_7NHXAwN2NRaQDILA0KqI6FitM/w320-h240/IMG_20231226_124849233.jpg" width="320" /></a></div><br /><p>En canto chegamos a un alto no que o sol empezaba a aquecernos, vimos unhas rochas planas e alí decidimos tomar o café da mañá. Non faltóu turrón de castaña e chocolate, de elaboración caseira, bolachas, froita deshidratada traída de Indonesia...</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhImQ0jsW5i0S7MshmOQy7zI23CnwlV9WoCzpS0DSKsv685WpljckDgLh-L4j3VDQ_VyBd_wICS0IpkpVUQ2q8ZpvDQIqQbXLcao8dvyQN4dO7ePkDTCffgG29jIsS1uHPpNvw-IqgsE5xrdMy733uaR2l34XUMUkgT3EIXIxZqZtOqLGhROE3MrxTeXHU/s3264/IMG_20231226_123535907.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhImQ0jsW5i0S7MshmOQy7zI23CnwlV9WoCzpS0DSKsv685WpljckDgLh-L4j3VDQ_VyBd_wICS0IpkpVUQ2q8ZpvDQIqQbXLcao8dvyQN4dO7ePkDTCffgG29jIsS1uHPpNvw-IqgsE5xrdMy733uaR2l34XUMUkgT3EIXIxZqZtOqLGhROE3MrxTeXHU/w400-h300/IMG_20231226_123535907.jpg" width="400" /></a></div><br /></div><br /><p>para logo continuar por un sendeiro protexido por laxes estreitas e punteagudas, paredes de pedra que seguramente serviron de protección dos animais que levaban o gran ao muíño que atoparíamos máis adiante en moi bo estado de conservación, tendo tamén vivenda para o muiñeiro na planta alta.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0eG3ihjWgfQWTD0acImiJ8qz_MZotcWqUVl5-AaRiEH2HIrrgxX9uof7wpRDHSa5EZdIgsG8cWK9EbG8UfJbpOOVnBXALfbRVB7j-Eu1zB9-7r2dSdH3xjCJp3SJ_sVmer32F-sBNUzjAA5KwsB2hLKfDFxZ8cMjUPtYxWWw57XH6729MM81utcM5mUs/s4096/IMG_20231226_135736717.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0eG3ihjWgfQWTD0acImiJ8qz_MZotcWqUVl5-AaRiEH2HIrrgxX9uof7wpRDHSa5EZdIgsG8cWK9EbG8UfJbpOOVnBXALfbRVB7j-Eu1zB9-7r2dSdH3xjCJp3SJ_sVmer32F-sBNUzjAA5KwsB2hLKfDFxZ8cMjUPtYxWWw57XH6729MM81utcM5mUs/w320-h240/IMG_20231226_135736717.jpg" width="320" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiy8vq3LBl5yqACYs9xzYc-royB94nHz2Z8T6AEV5snWeyTABW8ZcelMajQBux8-dvjulsYHjiZNochwMbJZxKiB0mgAoXX_wEG8TxqEh_jX_QhIthfdauF6W4otEh92BFqR1pLpuVZCK91rZK0c84nxnMXtmOBc0PBy44t8RnBG4u5rf034EJ9ArUV8R4/s2000/IMG-20231226-WA0018.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="2000" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiy8vq3LBl5yqACYs9xzYc-royB94nHz2Z8T6AEV5snWeyTABW8ZcelMajQBux8-dvjulsYHjiZNochwMbJZxKiB0mgAoXX_wEG8TxqEh_jX_QhIthfdauF6W4otEh92BFqR1pLpuVZCK91rZK0c84nxnMXtmOBc0PBy44t8RnBG4u5rf034EJ9ArUV8R4/s320/IMG-20231226-WA0018.jpg" width="320" /></a></div><br /></div><div><br /></div>Chegamos a un nucleo rural formado por vinte casas, moitas en ruínas e outras restauradas. Era o punto máis afastado da ruta dende o que retornamos ao punto de partida, xa que se trata dunha ruta circular de uns 11.500 kms. <div>A aldea chámase Allonquiña e agás no periodo vacacional, atópase sen habitantes. Ten unha capela na que se gardaba unha escultura de Santiago Matamouros que agora se conserva na casa grande de Allonca e tamén unha escola feita en 1955 co diñeiro dos emigrantes do lugar en Arxentina.<div>Alí atopamos unha fonte xunto a unha casa que leva por nome O Relaio e debaixo do hórreo decidimos tomar o xantar que levabamos e que xa ía sendo hora de comelo.</div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg18ARhjUE-x1XVq2Jb2FnkPLdXe_OQx5llG0pFZyctyq4NKC55EN-RVwCGvHQmZ_oceohtDunetZhxukXIf5HCipDaOl_NKCHvVzTuwc6gziaf5aNgFzfqgT8rZ9ntl_IoB-BetyvQjycu2DxP52tgyVzE3nFwfjzI109JSzT4oUMM71LLzocDnPDGGHo/s4096/IMG_20231226_150707186_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg18ARhjUE-x1XVq2Jb2FnkPLdXe_OQx5llG0pFZyctyq4NKC55EN-RVwCGvHQmZ_oceohtDunetZhxukXIf5HCipDaOl_NKCHvVzTuwc6gziaf5aNgFzfqgT8rZ9ntl_IoB-BetyvQjycu2DxP52tgyVzE3nFwfjzI109JSzT4oUMM71LLzocDnPDGGHo/s320/IMG_20231226_150707186_HDR.jpg" width="320" /></a></div><br /><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitYbP_ewWS5pemnu69oVA8n75Cv8s4e0ZhpOZYVV6JRgl1tqqwF2mjf1quP0oThyphenhyphenEs7x2kF8lsVbtUIqF5A6pt1zjjwDEIniDoIdfo6N32U3Gm8M1eJi0MV7xsqa2MQLeKQcgE1lxxwHkpNDadfTsIVrek3-JmmSWC20lBZmyBLBgnmV2j072OVXKbA8k/s4096/IMG_20231226_145407490.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitYbP_ewWS5pemnu69oVA8n75Cv8s4e0ZhpOZYVV6JRgl1tqqwF2mjf1quP0oThyphenhyphenEs7x2kF8lsVbtUIqF5A6pt1zjjwDEIniDoIdfo6N32U3Gm8M1eJi0MV7xsqa2MQLeKQcgE1lxxwHkpNDadfTsIVrek3-JmmSWC20lBZmyBLBgnmV2j072OVXKbA8k/w320-h240/IMG_20231226_145407490.jpg" width="320" /></a></div><br /><div><br /></div><div>Pasamos por Allonca, e chamóunos a atención a Casa Grande, da que falaba antes. É realmente suntuosa, con moitas propiedades arredor así como hórreo, e outras dependencias.</div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhH9yhUKhEFuExobqijz1ET_ORO3SpM1q7YO2OiAGJQkXgf8Aq3R3ADqxAs6KemQ9xr_3ftfu5jllnyeoI67w1ePRtpVOBOuLN3GdODWEwJQRSGA9NtyXb31iruMp_0Y84LBIobRrdqTXtudQ-6K5T6Ow_E6jnoQ1Bf6U9H1KW16uIq6KnnHAvUaRk6oT8/s4096/IMG_20231226_154450813_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhH9yhUKhEFuExobqijz1ET_ORO3SpM1q7YO2OiAGJQkXgf8Aq3R3ADqxAs6KemQ9xr_3ftfu5jllnyeoI67w1ePRtpVOBOuLN3GdODWEwJQRSGA9NtyXb31iruMp_0Y84LBIobRrdqTXtudQ-6K5T6Ow_E6jnoQ1Bf6U9H1KW16uIq6KnnHAvUaRk6oT8/w400-h300/IMG_20231226_154450813_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div>Un pouco máis adiante atópase o núcleo rural de Allanca con estas casas grandes ben conservadas e habitadas moitas delas.</div><div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJjbIRj1WMJ3gSpkJztTXUBLmCllIEwa6bAT2eGIviZ-XrESJrhTOT-msSAM1nrBblTLi89AUzRmlBKd-XeYY-wg-MFlBG9gYOou3lM4sm7bkmfH7LHxkD-D2Msk0Sb0VnRkzzrWOyHZ9V6lJKSJFcGmtuOqvyCsfKQQBSHf1St2Iv9v2WZRSDK6SQwBI/s4096/IMG_20231226_162952597_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJjbIRj1WMJ3gSpkJztTXUBLmCllIEwa6bAT2eGIviZ-XrESJrhTOT-msSAM1nrBblTLi89AUzRmlBKd-XeYY-wg-MFlBG9gYOou3lM4sm7bkmfH7LHxkD-D2Msk0Sb0VnRkzzrWOyHZ9V6lJKSJFcGmtuOqvyCsfKQQBSHf1St2Iv9v2WZRSDK6SQwBI/w400-h300/IMG_20231226_162952597_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><br /><p>Desexando chegar ao punto de partida apuramos a subida empinada por un sendeiro algo escorregadizo despois dunhas cinco horas que aproveitamos para ir devagariño vendo cousas, ouservando, sentindo a natureza e entreténdonos con historias, cantigas... desfrutando da boa compaña e agradecendo ter tan perto de nós, lugares tan idílicos e interesantes, con moito que aprender deles, de como vivían as súas xentes, dos traballos que pasaron para facer as casas, as paredes das lindes das fincas e camiños, o aproveitamento do río, dos muíños nunha paisaxe agreste, montañosa e na que se sinte a natureza, a paz, o silenzo e se respira aire puro sen contaminar... Un tesouro que merece ser gardado e coidado.</p><p>Grazas, Iria, Sande e Daniel por tan boa compaña e por brindarme a oportunidade de coñecer sitios tan interesantes.</p></div></div>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-69360426942754709602023-12-16T18:59:00.007+00:002023-12-17T07:40:52.239+00:00RUTA DAS SERPENTINAS<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGky8zWWpzYjWDU0eJzDlGd1QsIXzMmgntpeby_g0BcpjWICu57kulRgGIA0sg7hWAhbFtQswjt32dFq_hmN4onw1UQBkSSB7bU10Br9q9Cn-W68cSjE3u2DF6KCexBD5PiY3jT1UmUsZRJX86D9OfJOlRm5U9AGwW7yGtN_D1ZEZZug5buUVW56wI1Ec/s4096/IMG_20231216_130121823_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGky8zWWpzYjWDU0eJzDlGd1QsIXzMmgntpeby_g0BcpjWICu57kulRgGIA0sg7hWAhbFtQswjt32dFq_hmN4onw1UQBkSSB7bU10Br9q9Cn-W68cSjE3u2DF6KCexBD5PiY3jT1UmUsZRJX86D9OfJOlRm5U9AGwW7yGtN_D1ZEZZug5buUVW56wI1Ec/w300-h400/IMG_20231216_130121823_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">A Asociación Galega de Custodia do Territorio, tiña programada para hoxe unha ruta polos endemismos serpentínicos na serra do Careón, na que conflúen tres provincias galegas: A Coruña, Lugo e Pontevedra.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">O lugar dista 73 kms dende a miña aldea. A mañá non era nada favorable a coller o coche e facelos. Había néboa mesta, xeada, moito frío e era de noite aínda cando saín da casa ás oito da mañá. Pero a temática chamóume dende o primeiro momento. Quería coñecer de perto as especies florais que alí se conservan a duras penas, debido aos impactos ambientais que se presentan na zona.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">A herba de namorar de Merino, (<i>Armeria merinoi</i>)<i>, </i>Magarza de Barazón<i>, (Leucanthemum gallaecicum)</i>, Santolina de Melide, (<i>Santolina melidensis), </i>todas elas loitando pola supervivencia e que non puidemos ver na flor porque non hai ata a primavera.</div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqrpW6goBN5YZ3RNWDmkRbnHVw_2E27ID5uLa7MXKekylyXMuUu3ALWYCJIRrFpPvbbXE1rE3hwEVUOclfH78LZWwD85Cf3TdB_W1XiNNb0D9ZJ_jpNVCRP8GlSTBs7vPT9KwdswFnFQ9I5PHvpKUebTr4ITOJMARg5FxbxssN2VW5mj6aOf8YjyLyLZs/s4096/IMG_20231216_101021783_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqrpW6goBN5YZ3RNWDmkRbnHVw_2E27ID5uLa7MXKekylyXMuUu3ALWYCJIRrFpPvbbXE1rE3hwEVUOclfH78LZWwD85Cf3TdB_W1XiNNb0D9ZJ_jpNVCRP8GlSTBs7vPT9KwdswFnFQ9I5PHvpKUebTr4ITOJMARg5FxbxssN2VW5mj6aOf8YjyLyLZs/w300-h400/IMG_20231216_101021783_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /> O punto de encontro era na aldea de Basadre, xunto a eirexa. Fomos chegando por contagotas porque as pistas de acceso eran pouco máis que camiños e sen sinalización. Alí nos agardaba o noso guía, Martiño Cabana, biólogo e principal responsable deste proxecto de Preservación do territorio en colaboración coa Deputación da Coruña que mercan e arrendan parcelas co fin de protexelas da devastación que algunhas empresas e particulares pretenden facer sen miramentos e que poñen en perigo especies protexidas e en perigo de desaparecer para sempre.<p></p><p>Estas especies medran nun determinado terreo de rochas metamórficas que por un proceso de serpentinización, carganse de metais pesados como o níquel, o cromo ou o cobre e propician que agromen especies novas e resistentes a eles cando outra vexetación non prospera nesa toxicidade. Por iso se lles denomina especies endémicas.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3wDjOKWP3KCw0U4D5-KWisa68Dq4vgW_CG9RgsNqz-0V7MA9jHUrlW7VglZj5crU_iBqm0bN0F9ew3Yeviz_-dDRYFhRUEIp2bbRWZDNDZgi_-vwbnJ1IEbLqg1FmmE_v2L3bO0lP3BW-VVvuBbAigYwwWC5H2mCpvhTUEQN9dVJRW1bSxyawCzVtQpw/s4096/IMG_20231216_103122718_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3wDjOKWP3KCw0U4D5-KWisa68Dq4vgW_CG9RgsNqz-0V7MA9jHUrlW7VglZj5crU_iBqm0bN0F9ew3Yeviz_-dDRYFhRUEIp2bbRWZDNDZgi_-vwbnJ1IEbLqg1FmmE_v2L3bO0lP3BW-VVvuBbAigYwwWC5H2mCpvhTUEQN9dVJRW1bSxyawCzVtQpw/w400-h300/IMG_20231216_103122718_HDR.jpg" width="400" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div>Comenzamos a andaina cruzando o río seco, afluente do Ulla ao que teríamos a oportunidade de ver en varias ocasións perante a ruta e que me parecéu moi caudaloso, case como o Miño.<div><br /><div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiG5Ke1aSZ13Z7yrHj4sUON2wTlJaXduZNp6256JPsW1k3OoeXFIP8x4z_8LapZQ-OgbpzDw1PAvDhuCD7qY_LTLWgnduw2fl8cSz27no1pJFtd_GUpRRZvyik9khDmtrZxdnzGVFus0n5K1fhP7w8DPO2j_iEhhK9aaFW6DAMmwysMksHLR5sZlx3ljV4/s4096/IMG_20231216_104105838.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiG5Ke1aSZ13Z7yrHj4sUON2wTlJaXduZNp6256JPsW1k3OoeXFIP8x4z_8LapZQ-OgbpzDw1PAvDhuCD7qY_LTLWgnduw2fl8cSz27no1pJFtd_GUpRRZvyik9khDmtrZxdnzGVFus0n5K1fhP7w8DPO2j_iEhhK9aaFW6DAMmwysMksHLR5sZlx3ljV4/w300-h400/IMG_20231216_104105838.jpg" width="300" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">O sendeiro descorre por camiños ben enlamados, enchoupados de auga por todos lados. Os máis precavidos levaban botas altas de goma. Vense moitas plantacións forestais de piñeiros e eucaliptos así como grandes parcelas que van ser destiñadas a unha celulosa, Altri, xunto a espazos de Rede Natura que lindan con dita parcela, algúns dos mercados ou alugados por Custodia do Territorio e que ocasionarán mais prexuicios ca beneficios.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNskLqqqaYduPlV0uCwtZP66LuzuPmVktMis2SiasUgPpHgJSew642kNckbyhHFbYSkUAzxk2RIPNJKCHzo8J6B-NpEIoxVkRQ8UXgwOFploJ8TU9YVzPFPx0AJOMD3zUc0OqKrK8-ttl2mqZj8z1Sb1XQU-JhJqD-VsQ7T7MGI91NhcVDvogpeENTxYs/s4096/IMG_20231216_124243282.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNskLqqqaYduPlV0uCwtZP66LuzuPmVktMis2SiasUgPpHgJSew642kNckbyhHFbYSkUAzxk2RIPNJKCHzo8J6B-NpEIoxVkRQ8UXgwOFploJ8TU9YVzPFPx0AJOMD3zUc0OqKrK8-ttl2mqZj8z1Sb1XQU-JhJqD-VsQ7T7MGI91NhcVDvogpeENTxYs/w400-h300/IMG_20231216_124243282.jpg" width="400" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div><div>Pasadas as zonas que íamos visitar con máis implicación no proxecto de preservación, acadamos unha ladeira que descende ata o río Ulla onde se atopa un muíño, un complexo residencial privado, nunha zona cun microclima idóneo, protexido do norte por unha montaña e onde atopamos chumbeiras.</div><div><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzLsi5Rllywm3eLKFwABOWR9l1Tx0TLELhFEoDsYcKKZj5Bz4kBnmPT_uxN4oJUvyfw2mlDfqbMaj0v43Ot8eRbeFfkIh5nw6T6tEBjRHDap8yjdGO8A5CJ3RDTFCq6GTNBznSBw5WgXpf7Q5TFGyEhCM02Q12UwPasoGi2Y6rpgAQbdVs1i2LMltSEPA/s4096/IMG_20231216_133454622_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzLsi5Rllywm3eLKFwABOWR9l1Tx0TLELhFEoDsYcKKZj5Bz4kBnmPT_uxN4oJUvyfw2mlDfqbMaj0v43Ot8eRbeFfkIh5nw6T6tEBjRHDap8yjdGO8A5CJ3RDTFCq6GTNBznSBw5WgXpf7Q5TFGyEhCM02Q12UwPasoGi2Y6rpgAQbdVs1i2LMltSEPA/w400-h300/IMG_20231216_133454622_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhC_-nAefgTsRtr5JRX0ifzhyQSBWjNS7wOSQQr5upV4VEC6grT0XCknjpURDIN2MpofZ5fA96kJ3X5ARKNztPjtQOeQ_ANl_GVYcl4Nre4wSnRy_WEVzrQw66sM1kGkXoQsU7kDHw7tCanDi0kIc8S9r6opGxCKKDXHEMV5XE3jbacofzsw716GI-7jm4/s4096/IMG_20231216_133815925_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhC_-nAefgTsRtr5JRX0ifzhyQSBWjNS7wOSQQr5upV4VEC6grT0XCknjpURDIN2MpofZ5fA96kJ3X5ARKNztPjtQOeQ_ANl_GVYcl4Nre4wSnRy_WEVzrQw66sM1kGkXoQsU7kDHw7tCanDi0kIc8S9r6opGxCKKDXHEMV5XE3jbacofzsw716GI-7jm4/w400-h300/IMG_20231216_133815925_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div> Un exemplo de rochas metamórficas saínos ao paso por este lugar perto do río e Martiño explicóunos o seu proceso de formación ao longo dos tempos.</div><div><br /><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2v53JE81b4RZvGSYO02_PaTtUQpC98d5_fmLHy0YVMWasDOnZtphIX0_oiJFjafdgHC_ujK7fTpq4qboakAJxWOW834Qzn5zuBf_8bJA29Yj-srN2aF5eUyYdlt35tFYlbMWQnXHWOwCozAt8_yWJ8KA0tvSIRqSL-mBQzieQXcxx_e3DXnBEq58GjMo/s4096/IMG_20231216_134317793.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2v53JE81b4RZvGSYO02_PaTtUQpC98d5_fmLHy0YVMWasDOnZtphIX0_oiJFjafdgHC_ujK7fTpq4qboakAJxWOW834Qzn5zuBf_8bJA29Yj-srN2aF5eUyYdlt35tFYlbMWQnXHWOwCozAt8_yWJ8KA0tvSIRqSL-mBQzieQXcxx_e3DXnBEq58GjMo/w400-h300/IMG_20231216_134317793.jpg" width="400" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div>Despois de despedirnos, algúns retomamos a volta por camiño diferente ao que viñeramos de mañá. Así foi como cheguéi a Agolada, vila que foi chamada Aqua Lata e que siñifica auga conducida, levada.</div><div>Atopámonos alí cunha festa de mocidade, todas e todos disfrazados, que se dispuñan a celebrar un xantar de confraternidade, amenizado por unha charanga e en honra ao santo inventado para a ocasión que ten algo que ver co nome Aqua Lata.<br /><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVoXb3t6qxwNoXoLiooNheYJXN2Qm-_iIHWzNLyo5dZHY6cys8r_QNtrGoSVisN9qhKzlhvKhErcIbuTM3vlc_Vi5v2NzJr3OHMXAO2gXG9CSVY0_eEvI0UoGU71DmYE_9TvsnNjADnbk7S2XXmCX9JSn-sTA6R0qATICob8jl6lMOSj5DlxMuHCXCoco/s4096/IMG_20231216_150339891_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVoXb3t6qxwNoXoLiooNheYJXN2Qm-_iIHWzNLyo5dZHY6cys8r_QNtrGoSVisN9qhKzlhvKhErcIbuTM3vlc_Vi5v2NzJr3OHMXAO2gXG9CSVY0_eEvI0UoGU71DmYE_9TvsnNjADnbk7S2XXmCX9JSn-sTA6R0qATICob8jl6lMOSj5DlxMuHCXCoco/w300-h400/IMG_20231216_150339891_HDR.jpg" width="300" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div>Gustoume ver o conxunto monumental de carácter etnográfico que forman as pendellas da feira, </div><div>que é patrimonio a conservar e que, actualmente, xa non se usa por teren indo decaendo as actividades que se desenrolaban en torno del como o aloxamento dos animais en días previos á feira, os postos das verduras, dos tecidos e demáis útiles que se vendían e mercaban nestes lugares.</div><div><br /></div><div><br /><div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiMaIWcejk0xrdFnshPqP33QVaI7e1vQZGpXluv3s6yvaSaLWgBIb7aYgR1TBj68LW38GMCOJDIFWtrr_o6w7b46I-1lDSZXe_UEmpp5svnwMSGtjT0A-fnp0B_WOfY_LxkoirFLk8zmJTytl2Y1YG5Fo3ktKg4rnWZUbNgNDl4h31gi1Vu4IkxG6sgGmA" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="" data-original-height="300" data-original-width="400" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEiMaIWcejk0xrdFnshPqP33QVaI7e1vQZGpXluv3s6yvaSaLWgBIb7aYgR1TBj68LW38GMCOJDIFWtrr_o6w7b46I-1lDSZXe_UEmpp5svnwMSGtjT0A-fnp0B_WOfY_LxkoirFLk8zmJTytl2Y1YG5Fo3ktKg4rnWZUbNgNDl4h31gi1Vu4IkxG6sgGmA" width="320" /></a></div><div><br /></div><br />O día portouse ben, con sol abundante, ceos azuis e moito intercambio de coñecementos que ían aflorando dos nosos vasos comunicantes. Pagóu a pena darse o madrugón nunha mañá que tiraba a calquera para atrás. Nesta vida hai que aventurarse, aprender cousas novas, relacionarse cos demáis e bailar canto se poida. Eu non me privei de facelo en Agolada, ao son dos sasofóns, trompetas e percusión. Un sitio ao que non pensaba ir e fun!</div></div></div>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-85349124525936379392023-12-07T16:50:00.001+00:002023-12-07T16:50:19.044+00:00UN DÍA DE MUSEO<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVDMYPD506mpjAeOLiSNaNujZ2xB1hpyhbkvT3L57fMLDxba1lnD-NvuHkZLeJBtl301WtdM97-DZJLp79hJv_a_KaB_LSCSFYsq-2jVWZRfUjhZy1okRZe0ZpVg46FnsT7sHi1Ejt9OJ88Ybo79pGYzIMixZ5LvRkxXufNA4x9okfxZM4AJN_RQL94Po/s4096/IMG_20231207_140413743.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVDMYPD506mpjAeOLiSNaNujZ2xB1hpyhbkvT3L57fMLDxba1lnD-NvuHkZLeJBtl301WtdM97-DZJLp79hJv_a_KaB_LSCSFYsq-2jVWZRfUjhZy1okRZe0ZpVg46FnsT7sHi1Ejt9OJ88Ybo79pGYzIMixZ5LvRkxXufNA4x9okfxZM4AJN_RQL94Po/w400-h300/IMG_20231207_140413743.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Un día de chuvia incesante e intensa, botou a perder os planes. Por unha estrada de néboa e chuvia, dirixínme, as 10:00 á Fonsagrada. A ruta dos Pintores agardábanos. Estaba organizada dentro do programa Foliada da Fonsagrada 2023 na que haberá concertos, gastronomía, obradoiros...</p><p>No punto de encontro, só había un grupiño de xente xoven, que agardaba baixo unha das grandes carpas que se preparaba para o evento. Os ánimos de facer o roteiro non eran os agardados. Decidimos compartir un café e enxugarnos algo da chuvia que xa nos mollara. Alí, moi animadamente, decidimos non ir e cambiamos de plans. A mín ocurréuseme unha visita ao Museo Etnográfico, que é de recoñecido prestixio. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTxeschyNs_XRexOFurIXT85-xconrayYnSqzF74doQgq-zYqk0CkYGMpL3U3Q6H10iSsv23erNgJ8KFIG95UK-0NM7ozEYJ0l0gpPzUpFEp6ja25Ara_ZLvhxJLDRRItrvc7lzOglTT92qTZMO5MG3UJRqNqCcoYyud8gsjI95iR2TeMqJLAfjbGfmW8/s4096/IMG_20231207_140410505.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTxeschyNs_XRexOFurIXT85-xconrayYnSqzF74doQgq-zYqk0CkYGMpL3U3Q6H10iSsv23erNgJ8KFIG95UK-0NM7ozEYJ0l0gpPzUpFEp6ja25Ara_ZLvhxJLDRRItrvc7lzOglTT92qTZMO5MG3UJRqNqCcoYyud8gsjI95iR2TeMqJLAfjbGfmW8/w400-h300/IMG_20231207_140410505.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Con aquelo de que non hai mal que por ben non veña, aló dirixín os meus pasos en solitario para, logo, atoparme con alguén máis que optóu pola visita ao museo.</p><p>Comezando a explorar as salas, apareceu un milagre: Esperanza, unha voluntaria case octoxenaria, que fixo de guía e nos ensinóu cousas que nós non houberamos sido capaces de interpretar pola nosa conta. </p><p>Esperanza, unha lucense que deixóu a cidade por amor a un fonsagradino, é embaixadora e colaboradora cultural da vila montañesa de Lugo, dende fai moitísimos anos e da que non ten pensado irse. Axuda adecote no museo, ten moitos coñecementos do todo o que alí se garda e que foi donado pola xente do concello máis grande de Lugo, coñece ben a xente, os persoeiros antergos e actuais que destacaron nas artes, así como a historia do lugar a través dos tempos presentes e pasados.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZM6RkFdPZi7MbKapTiDETCjz4wegdRVsSSe_ujvDPtifvReGd3xuH2lAdTroROXj7LvKYWkWdyll4qv8OtZ8Wu_waILU8tqFfBpxXgGWtQY27A-gyMmoWmJL8zpu25UTWcV_aozvH36scniBVEU973ozNFnjft43Pjgv5waag8fIg8bWUgW2h6chPRqc/s4096/IMG_20231207_140406761.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZM6RkFdPZi7MbKapTiDETCjz4wegdRVsSSe_ujvDPtifvReGd3xuH2lAdTroROXj7LvKYWkWdyll4qv8OtZ8Wu_waILU8tqFfBpxXgGWtQY27A-gyMmoWmJL8zpu25UTWcV_aozvH36scniBVEU973ozNFnjft43Pjgv5waag8fIg8bWUgW2h6chPRqc/w400-h300/IMG_20231207_140406761.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Pasamos alí máis de duas horas, engaiolados pola súa dialéctica tan chea de entusiasmo, anécdotas, curiosidades... e descubrindo qué eran e para qué servían algúns dos obxectos alí gardados, e tamén o proceso de elaboración do liño, da lá, dos instrumentos que foron inventados para mecanizar as tarefas domésticas e que son froito de mentes creativas e cun sentido práctico que demostra a intelixencia dos seus autores, capaces de crear unha tecnoloxía a partir de elemtos moi simples como a madeira, o ferro, as plantas... </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgerC1evG-OhM5eLoLLiKxzu6PDC2SLQd1Y5O9q2mWDRcjiLwvMKlDfpuIX4hWKuVZq5nFcwlZWfrry17SjRxz2Vv_My1BLWvxN3OK5Xl6DupBygnX82I1yomSTaVrFoNRtTYNAxn3KgqFFypTLPYXGF5gHEUsDdd1SmapDPF-dM_xSwbitZ4kZq0NyIHk/s4096/IMG_20231207_132637150.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgerC1evG-OhM5eLoLLiKxzu6PDC2SLQd1Y5O9q2mWDRcjiLwvMKlDfpuIX4hWKuVZq5nFcwlZWfrry17SjRxz2Vv_My1BLWvxN3OK5Xl6DupBygnX82I1yomSTaVrFoNRtTYNAxn3KgqFFypTLPYXGF5gHEUsDdd1SmapDPF-dM_xSwbitZ4kZq0NyIHk/w300-h400/IMG_20231207_132637150.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Cómo houberamos sabido que estas pelicas de can para tapárlles os ollos aos bois para que non se pelexaran, tiñan esa función e só podían ser de can, xa que ao non teren glándulas sudoríparas, mantíñanse sempre enxoitas e non molestaban ao animal?</p><p>Ou cómo un artiluxio servía para separar a nata do leite para poder facer logo manteiga, dunha maneira mecánica para producir grandes cantidades?</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWfM9h8kas-T7nBWACeb2OLuHznb3jT9IRCiL0UKEmbtfpbOFqG3Ob7qC3BNgPKTZ8nco0NDugtrCITTiitqJL8_M26pb0ZgrbEADkEJhyBFQtQhYqUCGm4Pq4y1qrFY6hwyFFdpAsdY69ZBILkNtFtMMnownC5blHMEKpQSTmXCvJntX7XAa4fYVXVxI/s4096/IMG_20231207_135221376.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWfM9h8kas-T7nBWACeb2OLuHznb3jT9IRCiL0UKEmbtfpbOFqG3Ob7qC3BNgPKTZ8nco0NDugtrCITTiitqJL8_M26pb0ZgrbEADkEJhyBFQtQhYqUCGm4Pq4y1qrFY6hwyFFdpAsdY69ZBILkNtFtMMnownC5blHMEKpQSTmXCvJntX7XAa4fYVXVxI/w300-h400/IMG_20231207_135221376.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Ou a conto de qué viña esta maqueta de cor amarela que non era máis que o que alí se ve pero que ten detras, premios internacionais... e por qué? Porque da Fonsagrada é Mónica Alonso, (Wikipedia) diseñadora e creadora que fixo das lembranzas dun pasillo da casa dos avós, que ao mirala dende arriba se multiplique en ata doce a única porta de saída, tendo tamén a de entrada na casa, e que daría o seguinte resultado:</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilBNgL-LRU_eQgsmad_DlftRZBw33CbDEpAWEY-6BIUVe76GAlTUj95Shz_dwxQlH0G1eQZkxveVkVCAl1pW-qKeBc-afswBKi5XI67tPG0pQMVqYgX9_ZqrzXrl3f5NvMumDERa0f1OL4xQg_WhK8JRTZHvBDjwv-unhcLa8-ojkjrl9eGCnsBYp5v7c/s4096/IMG_20231207_135046074.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilBNgL-LRU_eQgsmad_DlftRZBw33CbDEpAWEY-6BIUVe76GAlTUj95Shz_dwxQlH0G1eQZkxveVkVCAl1pW-qKeBc-afswBKi5XI67tPG0pQMVqYgX9_ZqrzXrl3f5NvMumDERa0f1OL4xQg_WhK8JRTZHvBDjwv-unhcLa8-ojkjrl9eGCnsBYp5v7c/w300-h400/IMG_20231207_135046074.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Non faltóu unha escenificación na sá que mostra unha antiga escola galega, cun dos pupitres de orixe bretón, anécdota que tamén nos explicóu Esperanza, de cómo viñera dar á Fonsagrada.</p><p>Alí consérvanse libros e cadernos do alumnado daquela época, na que me recoñecín e na que se me pedíu que me sentase na mesa da mestra, posto que eu fun unha delas, non das de vara pero sí das que gardei cadernos do meu alumnado. De feito, eu tería material para un pequeno museo no que non faltarían zocas, ferramentas de carpinteiro, de tecedoras... e da lá, entre moitas outras. </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEIQ401HR6_RP13_Tm0WCzOd7FW-qQicS6NWw-PAy8AnFS9tuZXhh6fOIXAdh2ugSMgCMKb7skcX9vs24-YZ4B-bFP_FvjxSFue6ZBZ65J5q4lSP-aaxhNbi88zEtIdN3EwOdvOVF5cNbYI8BK7n6uOKvGZ_gjpc170a14OHjSIFeQiZaEEQUdpec6LFM/s4096/IMG_20231207_132741659.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEIQ401HR6_RP13_Tm0WCzOd7FW-qQicS6NWw-PAy8AnFS9tuZXhh6fOIXAdh2ugSMgCMKb7skcX9vs24-YZ4B-bFP_FvjxSFue6ZBZ65J5q4lSP-aaxhNbi88zEtIdN3EwOdvOVF5cNbYI8BK7n6uOKvGZ_gjpc170a14OHjSIFeQiZaEEQUdpec6LFM/w400-h300/IMG_20231207_132741659.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Así rematamos a visita cando xa eran máis das 2:00 da tarde e a chuvia seguía dándolle duro, lavando as pedras da Fonsagrada e, eu, feliz de que tiveramos a sorte de atopar a persóa idónea para acompañar a nosa visita o museo. Quedaron moitísimas cousas sen ver, sen identificar pero haberá máis ocasións de volver.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhG7o8fi3e9wJjDxacmlJ0vVYWM38E4qzqnMwNZpl_5YcvQkL5qatOoW_Sn2XZyjLusACOA18HnXUSgwjirju9bh9bEsUC_wS9dpefobiVPO7J-CuwYt8Y2CMUO6KDswxwoLbpe_5IE6Vg8dV_FOwk71ghAKiBA9dDI6M-pit3IwQtOKjj6iEKBKhqWBNg/s4096/IMG_20231207_140121998.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhG7o8fi3e9wJjDxacmlJ0vVYWM38E4qzqnMwNZpl_5YcvQkL5qatOoW_Sn2XZyjLusACOA18HnXUSgwjirju9bh9bEsUC_wS9dpefobiVPO7J-CuwYt8Y2CMUO6KDswxwoLbpe_5IE6Vg8dV_FOwk71ghAKiBA9dDI6M-pit3IwQtOKjj6iEKBKhqWBNg/w300-h400/IMG_20231207_140121998.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Nesta tora de carballo ou castiñeiro, agochábanse os víveres en tempos de fiscalía que ía polas casas a recaudar e, de paso, rapiñar o pouco que tiñan as xentes das aldeas. Enterrábano nun pozo e simulaban que estaban a construílo, sen que poideran decatarse de que alí se escondían, xamóns, lacóns, touciños, chourizos, botelos, pan... Ningún dos maiores que quedaban sabía para que tiña servido ata que nunha visita dun grupo que viña de lonxe, un señor de 90 anos, lles dixo para qué era. A cultura trasmítese e compártese. Non rompamos a cadea...</p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-19852580551070734442023-12-02T09:44:00.000+00:002023-12-02T09:44:17.544+00:00THE TWELVE DAYS OF CHRISTMAS<p> Fai anos que deixei a docencia, pero aínda gardo traballos do meu alumnado. Historias que lles fixen escribir en inglés para un concurso e que tratarei noutro post en breve, cadernos moi ben coidados e organizados que sempre me chamaron a atención, experencias de intercambios europeos...</p><p>Cando subo ao faiado para facer unha escolla das cousas que teño que ir tirando... sempre dubido e moitas delas voltan ao sitio que ocupaban. Tal é o caso destes cadernos e historias.</p><p>Como hoxe é o primeiro de decembro e comeza o Advento, co seu almanaque tradicional, teño á man unha panxoliña en inglés que traballamos en diferentes formas, escenificandoa, debuxándoa, cantandoa...</p><p>Neste caderno quedou testimuña da prezada panxoliña, unha das miñas favoritas por ser moi repetitiva e didáctica na aprendizaxe dos números ordinais e de vocabulario diverso e que, no seu día, pedínlles que a debuxaran e escribiran nos seus cadernos.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEIhbggXVscignDsXmBDbOZI1uW4xQkfJLK2pv_LLA7CW4K6obsllQcWcB7VpN5Pi8D7cVYn8Fhh_YTiiZ-zNsYiocWaL0SGNir-l3KoCZctc-1yPfMTyp-P0XcXODuVzrTHzAqLOdAD1MB7E4o60k0k3EVQgFrFqBoxAhWBvUjEKoEHhg7YzWYJj_ahw/s4096/IMG_20231120_183727853~2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEIhbggXVscignDsXmBDbOZI1uW4xQkfJLK2pv_LLA7CW4K6obsllQcWcB7VpN5Pi8D7cVYn8Fhh_YTiiZ-zNsYiocWaL0SGNir-l3KoCZctc-1yPfMTyp-P0XcXODuVzrTHzAqLOdAD1MB7E4o60k0k3EVQgFrFqBoxAhWBvUjEKoEHhg7YzWYJj_ahw/w300-h400/IMG_20231120_183727853~2.jpg" width="300" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/oyEyMjdD2uk" width="320" youtube-src-id="oyEyMjdD2uk"></iframe></div><br /><p>Agora, xa non celebro o Nadal pero iso non quita de que me goste escoitar panxoliñas, sobre todo as que están en inglés, xa que no mundo saxón, son perseverantes no tema de gardar as tradicións e vivilas cada ano con todo ise sabor que eles e elas lles poñen. E a min, sempre me durará o recordo de ir recoller ao meu neno de curta idade ao aeroporto de Santiago, por estas datas, e despois dun tempo separados, o que mellor podía unirnos mentres eu conducía, foi escoitar os Christmas Carols no cassette do coche, e él aconchegadiño a mín. Un doce momento que a vida nos brindóu!</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiul6greu4o9LzLTVvvKn_-oheTNi6iLtf-lPtWnc4laqm2shfL-Ia_mVLs82nEHibUfCO5s165kFZyNSh8P5iOG6IpokzrrBCDQfYj445AQoa8HcnTyp_rl-626yRqobzurwLDNc53Xjlb21U8LKBAa-aXq8LOE3O2AN3-Tdm3VAi99BQtmzS4sp4jQ78/s4096/IMG_20231202_102751915.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiul6greu4o9LzLTVvvKn_-oheTNi6iLtf-lPtWnc4laqm2shfL-Ia_mVLs82nEHibUfCO5s165kFZyNSh8P5iOG6IpokzrrBCDQfYj445AQoa8HcnTyp_rl-626yRqobzurwLDNc53Xjlb21U8LKBAa-aXq8LOE3O2AN3-Tdm3VAi99BQtmzS4sp4jQ78/w300-h400/IMG_20231202_102751915.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>E como non podía faltar o meu turrón artesan feito por mín, deixo aquí constancia de que saíu <i>absolutly delicious! </i></p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhO88_zfR6wlUEzOMX8_Y-454NPacNvspwB_esZTINlWblNwz9s-4q98XcURPVoyFHwg16cC86nIuvV3OCzch-ybEUTasOwToMPhDDM8sGIkGdVglJ0hJlWKJHwZYYJ6K0EmG51v8tO6z56dAZjJS4G1j3lp7C6svkZXXGkG2ebrUT17cC0BcdcZ18bMcM/s4096/IMG_20231129_145240611.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhO88_zfR6wlUEzOMX8_Y-454NPacNvspwB_esZTINlWblNwz9s-4q98XcURPVoyFHwg16cC86nIuvV3OCzch-ybEUTasOwToMPhDDM8sGIkGdVglJ0hJlWKJHwZYYJ6K0EmG51v8tO6z56dAZjJS4G1j3lp7C6svkZXXGkG2ebrUT17cC0BcdcZ18bMcM/w400-h300/IMG_20231129_145240611.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>E para que non sexa <i>the only one </i>non vou menosprezar os <i>cookies, </i>sen gluten, que preparei onte.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKLfRL7b36PSwfZyPUtxgjtABvuCDN6n3t6OASJWbtx_u_Geb1FL-RaRl7IS9PxOOuoziUA9HUy3qVFvvSTDGda6QU53r0o9JrBgn_W_YfnV7SfFxmEeh9xgP1wniIgf7hZZxRo8iuDV5y86L8Yvi57vcba4xIe2m5mqznfUrHRuy-U2L3-SLWghf2gRU/s4096/IMG_20231201_171719089.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKLfRL7b36PSwfZyPUtxgjtABvuCDN6n3t6OASJWbtx_u_Geb1FL-RaRl7IS9PxOOuoziUA9HUy3qVFvvSTDGda6QU53r0o9JrBgn_W_YfnV7SfFxmEeh9xgP1wniIgf7hZZxRo8iuDV5y86L8Yvi57vcba4xIe2m5mqznfUrHRuy-U2L3-SLWghf2gRU/w400-h300/IMG_20231201_171719089.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Bolachas sen gluten</p><p>Cómense dun tirón.</p><p>Unha pide por outra</p><p>e con viño do Porto</p><p>navegan a toda vela.</p><p>Sabor vainilla/canela</p><p>cun toque de laranxa</p><p>e mango deshidratado.</p><p>Fornada tras fornada,</p><p>teño para a tempada.</p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-4846865938157818002023-11-17T14:19:00.003+00:002023-11-17T21:32:47.988+00:00DESCUBRINDO FRIOL<p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVyx2i_gMqfx8vGp6AQvbWPAwHAsvwyB5uJpCHCBPzonP42KNzL4BVcvI27IisTWGij0sol3t2PKdikDz0FuogOhVeSQLY8hXHkQLZVjrJJm0bZQe25pCIxCSL8m7SVZJ3EK817v9511V8t34zsVLgn5xvn2pFGkAtHXSe20FfLZhDYljxqne-dzLmKFU/s4096/IMG_20231117_105740548_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVyx2i_gMqfx8vGp6AQvbWPAwHAsvwyB5uJpCHCBPzonP42KNzL4BVcvI27IisTWGij0sol3t2PKdikDz0FuogOhVeSQLY8hXHkQLZVjrJJm0bZQe25pCIxCSL8m7SVZJ3EK817v9511V8t34zsVLgn5xvn2pFGkAtHXSe20FfLZhDYljxqne-dzLmKFU/w400-h300/IMG_20231117_105740548_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /> Friol, era un lugar no que nunca estivera ata hoxe. A poucos quilómetros de Lugo capital pero a sesenta e tantos dende onde eu vivo, tivo que ser un erro na data co odontólogo, o que me levara, hoxe, ata alí, nunha maña de néboa mesta e algo de friaxe, seguindo, como acostumo facer o meu sentido de orientación sen gps e entrando nunha estrada secundaria que eu considerei pouco axeitada para chegar a tan coñecido lugar. Sen dúbida, había outras mellores que descubrín á volta.<p></p><p>Cando cheguéi, medio decepcionada por terme trabucado de día, optei por ir tomar un café e logo volver, non por onde viñera, senón por unha estrada mellor. Pero foi un encontro co río Narla, o que me fixo querer explorar un pouco máis a vila.</p><p>Collín un paseo que vai a carón do río e de fervenzas que me chamaron a atención. Ninguén transitaba por alí a aquelas horas temperás, así que fixen o percorrido en solitario, admirando toda a natureza que acompaña ao río no seu afán de atoparse co pai Miño en Ombreiro, despois de ter percorrido 24 kms dende o seu nacemento no monte do Toxo, parroquia de Xía, Friol, Lugo.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb6_adcGkSNk8SupetkY3rSA-PrjbITfhnyKU5t_DUuG43bsjUUgmoE1Ai5_kW4mD4M7XA_DibsmjELPkS0N4SBrSuy6w4F19NzbLF5RCxniKmmADLAvP5mrcRppFIxqFhA9Dm7rQSx9mXwv3LofLzwQxg1-sl3laPB6xgBSYvehdL1iV_G188_8rMmCE/s4096/IMG_20231117_104558869_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb6_adcGkSNk8SupetkY3rSA-PrjbITfhnyKU5t_DUuG43bsjUUgmoE1Ai5_kW4mD4M7XA_DibsmjELPkS0N4SBrSuy6w4F19NzbLF5RCxniKmmADLAvP5mrcRppFIxqFhA9Dm7rQSx9mXwv3LofLzwQxg1-sl3laPB6xgBSYvehdL1iV_G188_8rMmCE/w300-h400/IMG_20231117_104558869_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Vin que tamén anunciaba un castro e non tardei en ver unhas pallozas alá nun alto ás que me dirixín por unha ponte de madeira e ferro en forma de arco que cruza o río na cercanía dun complexo deportivo con piscinas ou praia de Friol, como queiramos chamarlle.</p><p>O castro, non fora escavado, no caso de que fora orixinariamente iso, pero había alí unha mostra etnográfica do que poidera ter sido. Pallozas, palleiros e outras construccións, dábanlle a aparencia castrexa que precisaba para ambientar alí algunha celebración ou simplemente para usar como merendeiro. De feito, celébrase un mini Arde Lucus polo verán.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsNfyy5dI3bNBksRFPu_HAJy_-qXCg3YrfTwb5mGWC1ZT47-zY0fd58fPoEGxvK5tonDxiVoJwOASlPTrLySQIdHaB_Eu7-djftjL2vEZ7_sXIMsNjVM5Pl2DypaKuRJ_z_mRUqw8p-pFLVm2yAg9jXGgnBlPpzxb5wz9fnFzUCoi23PXenMgqwZYZ1wo/s4096/IMG_20231117_105952741_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsNfyy5dI3bNBksRFPu_HAJy_-qXCg3YrfTwb5mGWC1ZT47-zY0fd58fPoEGxvK5tonDxiVoJwOASlPTrLySQIdHaB_Eu7-djftjL2vEZ7_sXIMsNjVM5Pl2DypaKuRJ_z_mRUqw8p-pFLVm2yAg9jXGgnBlPpzxb5wz9fnFzUCoi23PXenMgqwZYZ1wo/w400-h300/IMG_20231117_105952741_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Seguín pola veira do río e cruceino por unha ponte de formigón que estaba xusto cubrindo o cauce despois de formar unha fervenza a carón dun vello muíño. Case me daba vértigo cruzalo así tan rente da auga que saía con forza.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWP2ZI7zjwnk_gduO510VxYJCOoWhmMOo5PBpDEQih8zEELp4eUliOzXA-nYbzThpZ-VtKgIXzz-DhkalT4A4t8m4VSbny1Ur8ZeTWHe_mSKvor8DA8nXvvHzcnmL8ARe9kJqiuMdDW2pHYyuKHwbKNY93VnPYz1mxCli4d3SpKcC0hHfaqy22t2AZ9CI/s4096/IMG_20231117_110315990_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWP2ZI7zjwnk_gduO510VxYJCOoWhmMOo5PBpDEQih8zEELp4eUliOzXA-nYbzThpZ-VtKgIXzz-DhkalT4A4t8m4VSbny1Ur8ZeTWHe_mSKvor8DA8nXvvHzcnmL8ARe9kJqiuMdDW2pHYyuKHwbKNY93VnPYz1mxCli4d3SpKcC0hHfaqy22t2AZ9CI/w400-h300/IMG_20231117_110315990_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Quixen volver pola outra marxe do río, pasando polas piscinas e centro deportivo que alí se encontra e que nos meses de verán debe estar bastante concurrido. Aproveitando para facer dende alí outras fotos do conxunto.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMZxeiky_L06hZM0-bvtgbsfOFY3vV2vvC2o5RWmxwufW4oFn3_AQjGq5Jg-VFLIZAzm9BCvOMbOG-Fb14hhqqfAD_GkPfwDlN_Tjx2rRdx6S2YTQlG7aDDAJfxAP7Mq6eVkD_zo58IijTeMNvveXwZvAIAe0X6C-TaWi4KtWXiQWP9bLUtn4iNL7AFsY/s4096/IMG_20231117_110910268_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMZxeiky_L06hZM0-bvtgbsfOFY3vV2vvC2o5RWmxwufW4oFn3_AQjGq5Jg-VFLIZAzm9BCvOMbOG-Fb14hhqqfAD_GkPfwDlN_Tjx2rRdx6S2YTQlG7aDDAJfxAP7Mq6eVkD_zo58IijTeMNvveXwZvAIAe0X6C-TaWi4KtWXiQWP9bLUtn4iNL7AFsY/w400-h300/IMG_20231117_110910268_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Logo detívenme no centro, nunha praza grande con árbores no seu apoxéo outonal. Lugar onde se celebraba antes a feira, segundo me informóu unha muller dalí e xa, sen ter interese por outras exploracións na vila, voltei para o coche e retornei á casa por estradas de mellor ver.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdphBxyuu1COSKwZo4TTihKsrtjFjRtAbQUI47gYnt-P3EWdZ3C5piK4tKGiNdF8HGFKYYYrVpXvv86ooq8PhfIIsuipXDITCRCuCg4Qdww8P7YcduHLpL-jb3-VFWyaWEE-pD2C0DF8TJYBfGjVG2mtLlUKst0Wo5Ckin-9o9ybFpWWEaj-TouiGI95U/s4096/IMG_20231117_112031704_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdphBxyuu1COSKwZo4TTihKsrtjFjRtAbQUI47gYnt-P3EWdZ3C5piK4tKGiNdF8HGFKYYYrVpXvv86ooq8PhfIIsuipXDITCRCuCg4Qdww8P7YcduHLpL-jb3-VFWyaWEE-pD2C0DF8TJYBfGjVG2mtLlUKst0Wo5Ckin-9o9ybFpWWEaj-TouiGI95U/w400-h300/IMG_20231117_112031704_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Din que non hai mal que por ben non veña e eu case estou de acordo. De ter ido ao odontólogo non houbera dedicado o meu tempo a coñecer algo de Friol. Agora xa teño unha idea. O sol saíu sen tardar moito e quentaba como para querer estar todo o tempo por fora.</p><p>Foi un pracer sair á aventura, facer unha viaxe para ir coñecer outro sitio, cousa que non acostumo facer. Case sempre vou por algún motivo e non por descubrir algo novo. A aventura é algo que teño que ir recuperando e practicar máis a miudo.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKKIhR5lNOlqEpgc9QcAZwZs4d-GWQc2Ucn6MVssvgU34-L2yYsurpanDpwUyYHPL0nT-eAyaq5eBPXg_J1KibRMTrR-uHuKiNvoTet27WP6V_bF1hatnZBazsGwopyiKlt-Q_6cUoeZVHHWtEL5CFbIioiSIqsGXivvRIdg6bXpMnBLGeLHrPN00HQXg/s4096/IMG_20231117_105126525_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKKIhR5lNOlqEpgc9QcAZwZs4d-GWQc2Ucn6MVssvgU34-L2yYsurpanDpwUyYHPL0nT-eAyaq5eBPXg_J1KibRMTrR-uHuKiNvoTet27WP6V_bF1hatnZBazsGwopyiKlt-Q_6cUoeZVHHWtEL5CFbIioiSIqsGXivvRIdg6bXpMnBLGeLHrPN00HQXg/w400-h300/IMG_20231117_105126525_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com19tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-78788402922230202692023-11-04T17:21:00.002+00:002023-11-04T17:32:04.296+00:00COMICS DE GUERRA<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7ek3o5EwPQe7o6-AF95n-i7YfGbWOORak6S7PEJRoOXyGJJEVCbsMdys3a1TbSXcfxEMQkmhKvu8pEB6AZT5RrkuR_BRyQRRu9AlId8IeEBlNvBPNu6p5LMHB3HF507aInfsh9WFMAmza_g3md4EvTq40hbNEx_-pv9xvUJ7pXIGLqWjiEE5VauiFkiA/s4096/IMG_20231104_121425304~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7ek3o5EwPQe7o6-AF95n-i7YfGbWOORak6S7PEJRoOXyGJJEVCbsMdys3a1TbSXcfxEMQkmhKvu8pEB6AZT5RrkuR_BRyQRRu9AlId8IeEBlNvBPNu6p5LMHB3HF507aInfsh9WFMAmza_g3md4EvTq40hbNEx_-pv9xvUJ7pXIGLqWjiEE5VauiFkiA/w400-h300/IMG_20231104_121425304~2.jpg" width="400" /></a></div><p><br /></p><br /> Por máis que o intento, limpar de lixo, de recordos, de obxectos inúteis o meu faiado, sempre hai algo que se me cruza e me detén. <p></p><p>Déronme os ollos nestas revistiñas que foran do meu fillo tempos atrás, cando xogaba aos comandos e tiña toda a casa chea de aparellos militares: traxes de camuflaxe, con casco real de soldado a proba de todo golpe, equipo de supervivencia, coleccións de balas e proxectis de grande calibre... que fora adquirindo perante as súas estadías en Inglaterra, e que abundaban nas tendas de segunda man ou en mercadiños.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNUroIjRSMmJ75EwgpPDoYssiGIt5S76drmwH1qM1mVX0xnNkWFj_HqemQYbre4Np_XepAkg-vpfdvbewaxsMsshgWfn0gKD-rzLBeiONFUnt4ZKeEV4xydyiYbq5-QN4QRm2bW8u4t8qtD9QNiXMdI44JymbMYROEtv-elNIZHHkQ0zcfJ4nxNRYtEpU/s4096/IMG_20231104_173656520.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNUroIjRSMmJ75EwgpPDoYssiGIt5S76drmwH1qM1mVX0xnNkWFj_HqemQYbre4Np_XepAkg-vpfdvbewaxsMsshgWfn0gKD-rzLBeiONFUnt4ZKeEV4xydyiYbq5-QN4QRm2bW8u4t8qtD9QNiXMdI44JymbMYROEtv-elNIZHHkQ0zcfJ4nxNRYtEpU/w400-h300/IMG_20231104_173656520.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Pouco a pouco fóronse indo algunhas cousas, ben porque os ratos, atraídos pola lá dos xerseis verdes fixeran os seus nidos con eles, ou porque se foron botando ao lixo, pero aínda así, sempre aparece algo que ten que ver con aquela etapa, pola que coido pasarían outros nenos, incluso os meus coetáneos, que facían as guerras na carballeira dos meus avós, armados con paus e ramallada das árbores.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEismi-l84ZJSqGdOl8W42PpWgmwLBsvcLL9Zyr8ekJ6TqVRPaRRgMhVQ0xZ9oMBEKlW6MkO92bKGTNWHHVyAtBaesoL0SM0N4z0Bnjde7dLOISaAS9O14EPu1AURjNuJDbOHPsqJo8xy4yNnEtAnnEOp12gMNgjgrWAMk0IW5c3wo5LhExZKqUFm78IM34/s4096/IMG_20231104_174054545.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEismi-l84ZJSqGdOl8W42PpWgmwLBsvcLL9Zyr8ekJ6TqVRPaRRgMhVQ0xZ9oMBEKlW6MkO92bKGTNWHHVyAtBaesoL0SM0N4z0Bnjde7dLOISaAS9O14EPu1AURjNuJDbOHPsqJo8xy4yNnEtAnnEOp12gMNgjgrWAMk0IW5c3wo5LhExZKqUFm78IM34/w300-h400/IMG_20231104_174054545.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Así foi como, istes días de mal tempo, atopei estas revistas en comic que narran historias da Segunda Guerra Mundial, que lles aconteceron a soldados británicos e que estan en inglés. Non me atrevín a tiralas nin levalas a ningún sitio porque me pareceron interesantes como colección para quenes se interesan por ese tipo de historias, o mesmo que eu me interesaba polos mini contos clásicos que viñan nas libras de chocolate e que logo, andado o tempo, atopei á venda en tendas de antigüedades a un prezo que nunca eu imaxinara.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrUv-tKsPsd_HWPxLJNfIEzNJMYX9ITT8BwHCRD2O7aa0AbBW7bzl7EgJo-ZALtHGUq6HhqRhyDPOyfcsymyfuxLryUz7sFjnY49LlBoIeb5tMFo09-Y5iqR9I9VyPtSdBqBxrWZiy2RLpJ0G9ZcY60DRNtXSStupQ1mBJYGcSuLMffH6aMUgQKBuHTPU/s4096/IMG_20231104_173953998.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrUv-tKsPsd_HWPxLJNfIEzNJMYX9ITT8BwHCRD2O7aa0AbBW7bzl7EgJo-ZALtHGUq6HhqRhyDPOyfcsymyfuxLryUz7sFjnY49LlBoIeb5tMFo09-Y5iqR9I9VyPtSdBqBxrWZiy2RLpJ0G9ZcY60DRNtXSStupQ1mBJYGcSuLMffH6aMUgQKBuHTPU/w300-h400/IMG_20231104_173953998.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Dado os tempos que corren, con guerras en tantos lugares e que ameazan con estenderse e causar tanto mal como causaron as que lles precederon, e cos meios bombardeándonos coas imaxes terríbeis que a vista humana non é capaz de soportar... imaxinemos cómo será vivilo na realidade, poñerse no lugar de quen sofre estas masacres e destruccións... quedarse sen os seus seres queridos, sen os seus fogares, sen os lugares nos que vivían...é imposible poñerse no seu lugar nin en ningún outro porque nada podemos contra os que as deciden. Tamén pensar nos que loitan por defender un país, obedecendo cegamente órdenes que de non cumplilas levaríanos á morte, como tamén os levaría cumplilas. </p><p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtoKwfVRQlcyiegOHi8Sj7ewYhaFkTyFTmrWVIDb3559TfriTaI7QW71AuJdLi3eaIbnXMGxKCbWB02XCs6s-jcJIMmVraUJ6PJkAB23omnE_urUFFqUQ3OVZYcEX34Z2Sua_9LPMEmpSVMhB7X5aBTAS4H_guzAnk4M6m5x_BU1u4tlUc7WNaWDDaods/s4096/IMG_20231104_173549752.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtoKwfVRQlcyiegOHi8Sj7ewYhaFkTyFTmrWVIDb3559TfriTaI7QW71AuJdLi3eaIbnXMGxKCbWB02XCs6s-jcJIMmVraUJ6PJkAB23omnE_urUFFqUQ3OVZYcEX34Z2Sua_9LPMEmpSVMhB7X5aBTAS4H_guzAnk4M6m5x_BU1u4tlUc7WNaWDDaods/w300-h400/IMG_20231104_173549752.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Máis, estas revistas, son narracións reais ou imaxinarias de feitos que aconteceron, como se poderían atopar noutro tipo de libro máis convencional. O feito que sexa en comic, non lle suma nin lle resta seriedade.</p><p>Deixo aquí algunhas imaxes por se alguén se interesa por elas. Están publicadas en Milanuncios no tema de coleccionismo.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpnBTeRGqVC4C0xvzmS-hSFdwVIcCff5_9uOxaou4z1S59Psg9CH8N3t-686wjMvMXy1s8jqXDjj_4Ac5I9Hu29DfTaT5euKi8jj9kGmx2xyjHjcS5aVPQCP4dLNMWaLWaYpppgAyILNzJ6KqA7QAXJG0lZZsXJAp_7EM2O0U_5Hyr2iIKeMIIkhZEbvU/s4096/IMG_20231104_174450220.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpnBTeRGqVC4C0xvzmS-hSFdwVIcCff5_9uOxaou4z1S59Psg9CH8N3t-686wjMvMXy1s8jqXDjj_4Ac5I9Hu29DfTaT5euKi8jj9kGmx2xyjHjcS5aVPQCP4dLNMWaLWaYpppgAyILNzJ6KqA7QAXJG0lZZsXJAp_7EM2O0U_5Hyr2iIKeMIIkhZEbvU/w300-h400/IMG_20231104_174450220.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-86750765160357693582023-10-14T18:00:00.004+01:002023-10-15T10:17:05.063+01:00ROTEIRO PACO PESTANA II<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkJyxfW94R6-X0GRtsgGvn64j5JLPKzQnV53rJISjirWOrxJ4mJ0ReKh4dWHdyTCA85bxck9onTA-d-jnKMaZUInNsO5sOdfYYtdmWsFX82wt3UlhzA_8IazLS6EImE3vHaDH8WGqbypSfKVKheMfU0y5vX-aiTb6Oi55hBx6q7AHb4ZdEOeP3wMxwx-Y/s4096/IMG_20231014_101907592.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkJyxfW94R6-X0GRtsgGvn64j5JLPKzQnV53rJISjirWOrxJ4mJ0ReKh4dWHdyTCA85bxck9onTA-d-jnKMaZUInNsO5sOdfYYtdmWsFX82wt3UlhzA_8IazLS6EImE3vHaDH8WGqbypSfKVKheMfU0y5vX-aiTb6Oi55hBx6q7AHb4ZdEOeP3wMxwx-Y/w300-h400/IMG_20231014_101907592.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Neste segundo aniversario da túa viaxe ao alén, volvemos sobre os teus pasos para lembrar os camiños que tantas veces percorriches, escoitando o cuco que che cucaba ideas para levar a cabo no teu taller de Peredo, na casa onde naciches. </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdEXDIWyu3vvSynsIwlMzqLVx2L4rwZGbED9qqtr1WG5g8O2u5Uk6CU0-1T-5PQ4iF69o5glLzzJcO2GBgls1h3zpuIz1pEfJavylGst2m34-oBZCpdAofJpqiklHOO4ov-8fxxoeGbX1dv7GFTrRjktTMTFKZWS-28fIoHMHJZlhWolgoCaq2SfeGYko/s4096/IMG_20231014_104137433_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdEXDIWyu3vvSynsIwlMzqLVx2L4rwZGbED9qqtr1WG5g8O2u5Uk6CU0-1T-5PQ4iF69o5glLzzJcO2GBgls1h3zpuIz1pEfJavylGst2m34-oBZCpdAofJpqiklHOO4ov-8fxxoeGbX1dv7GFTrRjktTMTFKZWS-28fIoHMHJZlhWolgoCaq2SfeGYko/w400-h300/IMG_20231014_104137433_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Comezamos na Vaqueriza, divisando a cidade de Lugo como un trazo branco no horizonte pero deixamos para outra andaina, o pico dende onde ti podías ver Triacastela e Monforte.</p><p>Diante da túa casa, lemos cousas sobre ti, para irte descubrindo aos poucos porque descubrirte de todo sería xa un tratado polidimensional inmenso que non está ao alcance de todos.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlycv3-IZNFAm1UFQqrbXUJ4aVn_HH5O-h4tbHfNUw-PwqhG7b6wjzFQZBFttez8tDRjFwmJ8ygBTeeWMt_XO26HW2yZPyxVla9Xv_91c3AfhWtwRYV1NX8vEiRtwDjWqf5iK23v5-zKiHjrP82YqAMHVXNAYPQ3w-fXZFZK16UO5NAAsaD28k2HGHYRg/s4096/IMG_20231014_105214298.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlycv3-IZNFAm1UFQqrbXUJ4aVn_HH5O-h4tbHfNUw-PwqhG7b6wjzFQZBFttez8tDRjFwmJ8ygBTeeWMt_XO26HW2yZPyxVla9Xv_91c3AfhWtwRYV1NX8vEiRtwDjWqf5iK23v5-zKiHjrP82YqAMHVXNAYPQ3w-fXZFZK16UO5NAAsaD28k2HGHYRg/w400-h300/IMG_20231014_105214298.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Entramos no teu taller mais xenuíno no que aparecen expostas algunhas das túas obras. O can fixo de conserxe e deixounos ver, moi amablemente o que alí se garda aínda como un tesouro ben agochado.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifD5GZ4IG-O6B5Z5RDyjrlxWMVspYOhAsuqzIJqXGnWCNGBSA5JI4opRMyD9YeFq8UIdoknv74jvG-B4gCrokQMOE7VT58O1-KlpGLqcUE5KHcv7zGkA-MOsZW6zwAjMSAYhnUzJ8OfayyjXdg81ftat0jWN3eP0YZVCwllZgRWcmb1dtxXABSUiyeylg/s4096/IMG_20231014_105258949.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifD5GZ4IG-O6B5Z5RDyjrlxWMVspYOhAsuqzIJqXGnWCNGBSA5JI4opRMyD9YeFq8UIdoknv74jvG-B4gCrokQMOE7VT58O1-KlpGLqcUE5KHcv7zGkA-MOsZW6zwAjMSAYhnUzJ8OfayyjXdg81ftat0jWN3eP0YZVCwllZgRWcmb1dtxXABSUiyeylg/w400-h300/IMG_20231014_105258949.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Logo seguimos o camiño pasando por A Freiría, parroquia a que pertence o teu Peredo, e vimos a igrexa en honra á Virxe das Dores e máis o Pazo que xunto coas casas todas de granito, forman un conxunto arquitectónico rural moi emblemático do concello de Castroverde.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLUR11IL_gvm_us43oSd8rHssa_jnR054Y0dHgcuXOe4QxXDq5sg1UWoM1F1ri3OSGryIRR31NqtHWwM36xJQhxec3xKA55W9Nqs9xkP39CKZ2sOiz7GDlAzKRAsH-Kg3XhZbPiaj-gppOfySI2TP1uBI9DF_BfOxMbajpMQ5CHurDy1GlnhZTbP838Tc/s4096/IMG_20231014_112806879_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLUR11IL_gvm_us43oSd8rHssa_jnR054Y0dHgcuXOe4QxXDq5sg1UWoM1F1ri3OSGryIRR31NqtHWwM36xJQhxec3xKA55W9Nqs9xkP39CKZ2sOiz7GDlAzKRAsH-Kg3XhZbPiaj-gppOfySI2TP1uBI9DF_BfOxMbajpMQ5CHurDy1GlnhZTbP838Tc/w400-h300/IMG_20231014_112806879_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>A chuvia destes días deixóunos un respiro para poder facer o percorrido con sol e calorciño. Desfrutar das árbores froiteiras carregadas de froitas outonais das que demos boa conta a media mañá segundo iamos pasando polos camiños cubertos de castañas, noces, mazáns, peras...</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-rcRUu4Dqej-CPOORyRhGSYOYRGIiW9xIEMki_U8r0q62gOQWCEjPyUtp6BZfwapuoNb9Pe7-5S-pBUjH5_OgWTCTECxV3X4j2rOr-eb8zVd2H3yUdUrAbDBJgBVeigMgawcIDm0mgkotBaR0J9esjbbbs-INpS-2xD_aat6GewpGSYkjNoCHiDLos2o/s4096/IMG_20231014_111514518.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-rcRUu4Dqej-CPOORyRhGSYOYRGIiW9xIEMki_U8r0q62gOQWCEjPyUtp6BZfwapuoNb9Pe7-5S-pBUjH5_OgWTCTECxV3X4j2rOr-eb8zVd2H3yUdUrAbDBJgBVeigMgawcIDm0mgkotBaR0J9esjbbbs-INpS-2xD_aat6GewpGSYkjNoCHiDLos2o/w300-h400/IMG_20231014_111514518.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Pasamos tamén polo Muíño do tío Suso, onde fixemos fotos de grupo mentres tomabamos un ben merecido descanso nese lugar tan fresco, e lemos, de novo, o poema da súa sobriña Carla que tan ben soubo describilo cando era unha rapaciña nova.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiL8U0Aapy9cQcoIO2v4yYpDNOQN51NtAPp-mpcyXBRjXFntjNKCAVgrdha5Pw2b2Jbj2buk_-o34QDJL7_rAUIJTI0vB8t47p6U0c-LpUbhaUSrfYND4VdOVWw4EaGBmB2wF5fNBMyBbMj7dDowpTQI5siVX2OAfXEd-lk4wAbMspLou-7qFdXTooe4bA/s4096/IMG_20231014_121947110.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiL8U0Aapy9cQcoIO2v4yYpDNOQN51NtAPp-mpcyXBRjXFntjNKCAVgrdha5Pw2b2Jbj2buk_-o34QDJL7_rAUIJTI0vB8t47p6U0c-LpUbhaUSrfYND4VdOVWw4EaGBmB2wF5fNBMyBbMj7dDowpTQI5siVX2OAfXEd-lk4wAbMspLou-7qFdXTooe4bA/w400-h300/IMG_20231014_121947110.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEtcM-jRGU2WWYlXe_2yEA5tl7YrPdvtqpqBf45jGmPGrAfD1UYuSsAoREfFZCjTIsBER3n_dpP-VgLaIa13588imwO5-rOsnWe-IBOVgewmu4v2oH4bNf19BXqrhosWr3_VB-qtXkPRrXj6EUm8Uw4qM5NMtaLbEudtW3Vyv0YoTaYSNusTtCCZ0siNw/s2000/IMG-20231014-WA0002.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="2000" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEtcM-jRGU2WWYlXe_2yEA5tl7YrPdvtqpqBf45jGmPGrAfD1UYuSsAoREfFZCjTIsBER3n_dpP-VgLaIa13588imwO5-rOsnWe-IBOVgewmu4v2oH4bNf19BXqrhosWr3_VB-qtXkPRrXj6EUm8Uw4qM5NMtaLbEudtW3Vyv0YoTaYSNusTtCCZ0siNw/w400-h300/IMG-20231014-WA0002.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Rematamos en CastroVerde cun xantar de confraternidade na túa honra, con comida traída das casas ou encargada nos fornos de pan. Non faltóu de nada. Foi moi ben acollida despois da camiñada que fixemos e non faltaron a sobremesa e o café caseiro para poñer punto final a un día no que te lembramos con nostalxia, botando en falta o teu humor, os teus discursos, o teu ser tan especial que enche o sitio no que estás facéndote o centro do universo.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIwxq7rZQIM01uBKgzRRBjkPWqSxC17bC0Li-biAe2FWF-E3srmQhYopGJoApyh5q-1a-LZWuX80kzu-LoG0I4hkHSHhnqXEQjZ1KNV6jhgWrNlYRe_un7zzmbwGObCm08QrfvCmvMM7zDOjgSEUnFVhda2J3OGl96uKrfT-R87rvI0GCgER6z6P0h-3k/s2000/IMG-20231014-WA0010.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="2000" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIwxq7rZQIM01uBKgzRRBjkPWqSxC17bC0Li-biAe2FWF-E3srmQhYopGJoApyh5q-1a-LZWuX80kzu-LoG0I4hkHSHhnqXEQjZ1KNV6jhgWrNlYRe_un7zzmbwGObCm08QrfvCmvMM7zDOjgSEUnFVhda2J3OGl96uKrfT-R87rvI0GCgER6z6P0h-3k/w400-h300/IMG-20231014-WA0010.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Seguro que alí onde te atopes, seguirás facendo o mesmo!</p><p>Unha aperta de irmá.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsuRTYTEIdUKigQ5uqi6zqkZMbZsW6Z15KnEhxSJSVeEdCI_JCoiB0miM_PHbuMbhI_0O1pDP9Mj_LHITZRmuTXutJs60QfOBuZ0Efh16Clfc44PQ2B7YU675Axn-Q52En5xiEp9zOylMKA_bb-3EcjcdueWxUlqdcbwNsCFVvQdfGPo6FWZDBgV6741k/s4096/IMG_20231014_135018276_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsuRTYTEIdUKigQ5uqi6zqkZMbZsW6Z15KnEhxSJSVeEdCI_JCoiB0miM_PHbuMbhI_0O1pDP9Mj_LHITZRmuTXutJs60QfOBuZ0Efh16Clfc44PQ2B7YU675Axn-Q52En5xiEp9zOylMKA_bb-3EcjcdueWxUlqdcbwNsCFVvQdfGPo6FWZDBgV6741k/w300-h400/IMG_20231014_135018276_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">Torre do castelo de Castroverde</div><br /><p><br /></p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com18tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-36887075066816344752023-10-06T12:27:00.001+01:002023-10-06T12:28:24.961+01:00FOTOS QUE INSPIRAN<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFw1-7ylXfxRsX-SIpDIiTQwSg6Z1k-F8377tvPOcFEjz7iDX8zO20V2zNryCWD0ZIu8jyjqnvWC3bZJXBknDaTkLBEs1SoHaWNnANK5VNfT9yvxnZVBVyMCuiPI4OXsKMaiLLrc2muym27PtleGhGbpMxs6IsEDdg0fUzMe8uZnxT3xSOPdFLZGKoDY4/s4096/IMG_20230930_161428901.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFw1-7ylXfxRsX-SIpDIiTQwSg6Z1k-F8377tvPOcFEjz7iDX8zO20V2zNryCWD0ZIu8jyjqnvWC3bZJXBknDaTkLBEs1SoHaWNnANK5VNfT9yvxnZVBVyMCuiPI4OXsKMaiLLrc2muym27PtleGhGbpMxs6IsEDdg0fUzMe8uZnxT3xSOPdFLZGKoDY4/w400-h300/IMG_20230930_161428901.jpg" width="400" /></a></div><br /> <p></p><p>O GATO INTELECTUAL</p><p><br /></p><p>Un gatiño intelectual,</p><p>durme no quiosco,</p><p>le prensa cada mañá.</p><p>Fai traballo 'part time':</p><p>garda de seguridade,</p><p>de toda a ratada.</p><p>Come onde lle dan,</p><p>non sen antes rabuñar</p><p>para eisixir dereitos.</p><p>Un xeito de ter gato</p><p>sen lazos de obriga.</p><p>"No soy de aquí,</p><p>ni soy de allá..."</p><p>(escoiteille cantar).</p><p>O traballo nono amola.</p><p>So co seu recendo</p><p>os ratos non rondan.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigECk4_l-2wvJtxoDGRfVNgoe8D_3prum_IvNE_fOUK5Juhg0lgfUX1meQbKTDnvxnCTpmCsYFqcWKpMdvJWITKB_TYAp-B_-d4PE_CtDt6PynRqi0kdITEtJuhi2gdEkEEVKIb73f4w0j6OenV8GK9WsyfoyFSd2uKH6PM9b_gJzii2NK0CqDSPPJWJ8/s4096/IMG_20231005_110249937_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigECk4_l-2wvJtxoDGRfVNgoe8D_3prum_IvNE_fOUK5Juhg0lgfUX1meQbKTDnvxnCTpmCsYFqcWKpMdvJWITKB_TYAp-B_-d4PE_CtDt6PynRqi0kdITEtJuhi2gdEkEEVKIb73f4w0j6OenV8GK9WsyfoyFSd2uKH6PM9b_gJzii2NK0CqDSPPJWJ8/w300-h400/IMG_20231005_110249937_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>A presencia do outono con tempo de verán, é algo que poucas veces vemos, ou alomenos que dure tanto como este ano. A aparición de cogumelos sitúanos nel. Dentre o millo relado que emborcóu un trator, xurde esta familia de fungos que non levarei comigo.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimvyHCUB3AkASwMRZhkLvSdO3IOElyO1pgg5UBMpa_s830oiPLtQXywva839LGXisoUHbBTQVNTw91JZGskRHGxGamUp666Tz4BI7sQkOoQYqs71mZNCOPqYWlyxQ7iM0rqLulQLw-qqVMgZzpAfig3geoOB6XNYB0H-i0VXsSZaoMvdVTU9UUz0_FSqo/s4096/IMG_20231002_105734225.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimvyHCUB3AkASwMRZhkLvSdO3IOElyO1pgg5UBMpa_s830oiPLtQXywva839LGXisoUHbBTQVNTw91JZGskRHGxGamUp666Tz4BI7sQkOoQYqs71mZNCOPqYWlyxQ7iM0rqLulQLw-qqVMgZzpAfig3geoOB6XNYB0H-i0VXsSZaoMvdVTU9UUz0_FSqo/w400-h300/IMG_20231002_105734225.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Qué fermoso é ver os xatiños ao lado das nais que pacen nun prado a carón do camiño que percorro.</p><p>Amorosa, inocente, confiada... non imaxina o destiño que lle agarda. E nós somos partícipes!</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguRKKGk2TXaZJgPuIB-7doSOawIa18aTwgNIjYAsoVBUCrL7ucyUNjAKJPyCP6OlP9ju8MUDQO2YSWm1dexXKEgJEKYio12eyBX9FH3F9SJfqEWLk7M1SlYqo2HtrPUDWOTNX4vB0hyphenhyphenkmKXCeqWAfh0dyGA-tv0sq5L2farF5BLoyUXa_MZfaK8vhkjkM/s4096/IMG_20231004_110331451.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguRKKGk2TXaZJgPuIB-7doSOawIa18aTwgNIjYAsoVBUCrL7ucyUNjAKJPyCP6OlP9ju8MUDQO2YSWm1dexXKEgJEKYio12eyBX9FH3F9SJfqEWLk7M1SlYqo2HtrPUDWOTNX4vB0hyphenhyphenkmKXCeqWAfh0dyGA-tv0sq5L2farF5BLoyUXa_MZfaK8vhkjkM/w300-h400/IMG_20231004_110331451.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Lugo, preparándose para as festas maiores: O SAN FROILÁN. Esta escultura representa a unha pulpeira, tan populares en Lugo todo o ano, alí na Mosqueira, naqueles locais con mesas longas e cheiro a pulpo. Agora hai un sitio especial no recinto feiral para tomar tan rico producto galego perante as festas que van dende o cinco ata o doce de outubro pero que para este menester prolónganse case todo o mes.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYxrLPT015uwXJMMzY_kiS8UFOZUmaYImZjA7UINyVrVIaluIUZFwxMrfhoPDqXHGm8V5SfeKNlAb4VilHPoOXehCeunHFwegqEhuuFX9i8fD3vFTpG0hqVsY1-IkKGQo3LEl8hmuGRN2gkUzvlIu-wDyEBcuK1aQqKvDxzUQmr3f9RnB7mvnbGYOSHqc/s4096/IMG_20230930_183456753.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYxrLPT015uwXJMMzY_kiS8UFOZUmaYImZjA7UINyVrVIaluIUZFwxMrfhoPDqXHGm8V5SfeKNlAb4VilHPoOXehCeunHFwegqEhuuFX9i8fD3vFTpG0hqVsY1-IkKGQo3LEl8hmuGRN2gkUzvlIu-wDyEBcuK1aQqKvDxzUQmr3f9RnB7mvnbGYOSHqc/w300-h400/IMG_20230930_183456753.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Na miña horta medran varias clases de cabazas pero a ningunha se lle ocorréo pendurarse do arame que cerra a leira. Ten un porte elegante e buscóu o mellor sitio solleiro para facerse cabaza de bo ver.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcZeA_BAPqPruvs0k4XfB3J24ypj51UPSaLR64-ZT-fDqXxOvOw3acKVE5MaehR6sJUZs3-Rsx43y7LsXzGlJIkXsXcHOwyEKI74IVlQIvUJxIXVeI7eQNjWIhVNbCXYrmhFVCC8bykKBkc02MfobiKC75hg9Wo839PhuS27wyuAyGOeJaihxL6fnebE4/s4096/IMG_20230929_095836571.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcZeA_BAPqPruvs0k4XfB3J24ypj51UPSaLR64-ZT-fDqXxOvOw3acKVE5MaehR6sJUZs3-Rsx43y7LsXzGlJIkXsXcHOwyEKI74IVlQIvUJxIXVeI7eQNjWIhVNbCXYrmhFVCC8bykKBkc02MfobiKC75hg9Wo839PhuS27wyuAyGOeJaihxL6fnebE4/w400-h300/IMG_20230929_095836571.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Cando salio a camiñar, cada mañá, non sei que paisaxe me agarda. As veces, xurden vistas que non todos os días son así. Ista pareceume fermosa e quixen gardala na lembranza.</p><p>Tamén hai días nos que pouco podo contar. Días que se quedan a secas nas palabras. Por iso xuntei estas estampas para deixar aí un bocadiño do meu trascorrer diario, case sempre cheo de sorpresas.</p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-39333419959635776812023-09-25T16:22:00.002+01:002023-09-25T16:22:40.848+01:00A PÉ DE CAMIÑO <p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOJ4WE1hpEXHsPrVR9-mtXgmwhkZC_scSbJSwvISnuo9ZxZNUSv9Ng5Ta6EPxQRNMsoNt2PmhEv4OAI2Wr5kV4JIVjQzP3Qo_TWB5XA9JgNuKDA2A6cCdi6m26DX95ufoZ7lMdGrgPuPL5SzZhcN7vPDsE3GjPHL2FQEjPim3ZX5G2A4xevRxBfVTbxe0/s4096/IMG_20230925_101753278.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOJ4WE1hpEXHsPrVR9-mtXgmwhkZC_scSbJSwvISnuo9ZxZNUSv9Ng5Ta6EPxQRNMsoNt2PmhEv4OAI2Wr5kV4JIVjQzP3Qo_TWB5XA9JgNuKDA2A6cCdi6m26DX95ufoZ7lMdGrgPuPL5SzZhcN7vPDsE3GjPHL2FQEjPim3ZX5G2A4xevRxBfVTbxe0/w300-h400/IMG_20230925_101753278.jpg" width="300" /></a></div><br /><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;">Vexo o camiño libre</div><div style="text-align: center;">na serenidade dunha mañá</div><div style="text-align: center;">comezo de outono,</div><div style="text-align: center;">sol radiante ás costas.</div><div style="text-align: center;">Aquí, o mundo, varado.</div><div style="text-align: center;">Tan so os papaventos xiran</div><div style="text-align: center;">e nin un zunido me chega.</div><div style="text-align: center;">Todo o demáis está lonxe,</div><div style="text-align: center;">afastado do meu alcance,</div><div style="text-align: center;">un ruxeruxe que percibo</div><div style="text-align: center;">nos aparellos mediáticos.</div><div style="text-align: center;">Cultura das urbes povoadas,</div><div style="text-align: center;">máis, cultura tamén é isto.</div><div style="text-align: center;">Unha cultura silenciada,</div><div style="text-align: center;">un cultivo da alma,</div><div style="text-align: center;">instrospección chamada.</div><div style="text-align: center;">Non sei se digo ben.</div><div style="text-align: center;">Ás veces, non hai palabras.</div><p></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-51818077582952110302023-09-15T03:31:00.002+01:002023-09-15T12:29:45.821+01:00EXCURSIÓN A VIVEIRO<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeeg2PITdhp_40d4whvF0xMLm5j99Radh1r1BSQprgNhn1urcK2qjf6JJwVPUy_wiQVjOHjklloXo6Ihy4oDIJipEEkrQgzGMB-jaT8EY7LXea7LtcUZVQFD5jnzMHyMoj95WLiX-F80Snn8ZEVBTo22o8KigrG3d_dS2kYz9qABo0GTBgziJerSsrDwQ/s4096/IMG_20230914_122206780.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeeg2PITdhp_40d4whvF0xMLm5j99Radh1r1BSQprgNhn1urcK2qjf6JJwVPUy_wiQVjOHjklloXo6Ihy4oDIJipEEkrQgzGMB-jaT8EY7LXea7LtcUZVQFD5jnzMHyMoj95WLiX-F80Snn8ZEVBTo22o8KigrG3d_dS2kYz9qABo0GTBgziJerSsrDwQ/s320/IMG_20230914_122206780.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvNQKdgv8bRTc-s7RD1iK6kEaJSURKIsoiPM_1eQkHfKW68c8RKhUh7_5GQla3mQqh2Pkm1QpwzsqHGWv2TBWD7vnaTe40p7tLeVwpGfpaLKQdEcAgM9YLlNQDOc8ueTuMUy8B7lzrRmEftuFgNOL8anM0_jiLpeECAtQS6dmSb1E4y2eLAQKvRhoBJXA/s4096/IMG_20230914_121006664.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvNQKdgv8bRTc-s7RD1iK6kEaJSURKIsoiPM_1eQkHfKW68c8RKhUh7_5GQla3mQqh2Pkm1QpwzsqHGWv2TBWD7vnaTe40p7tLeVwpGfpaLKQdEcAgM9YLlNQDOc8ueTuMUy8B7lzrRmEftuFgNOL8anM0_jiLpeECAtQS6dmSb1E4y2eLAQKvRhoBJXA/s320/IMG_20230914_121006664.jpg" width="240" /></a></div><br /><p></p><p>Os xubilados e xubiladas de Baleira, hoxe visitamos lugares da Mariña luguesa. </p><p>O noso grupo fixémolo acompañados por unha guía da Deputación de Lugo.</p><p>A primeira visita foi a un centro de formación de imaxe e son, na capital lucense, no que nos explicaron cómo funcionaba todo o que logo vemos pola tv. Había varias aulas e platós. Nalgún deles interactuamos facendo de presentador@s do tempo, ou conducindo un descapotable por unha rúa dunha cidade calquera. Foi moi divertido!</p><p>Dende alí, dirixímonos ao concello de Ourol, para ver a fervenza da Xestosa. Un lugar no medio dun bosque cun certo desnivel ao longo dos 300 m. que a separan da estrada.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikNWqU7YLeS8nOtjoeDC5_DD0-iOGEwBUU2I9lsCYdcOli4F0P7nL_c0y6wjo5Y14Vlg4qylAPAKqyCj5cSDtKL-L3z8j8UdMH836ClGSoVOgGfGcetWu_qT6Spl6esu-9tOShvar-eRiWRg7J0BReErCEJC_PsKCk8-4ygsBRpiCJfZQWipExggrtFdQ/s4096/IMG_20230914_115913701.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikNWqU7YLeS8nOtjoeDC5_DD0-iOGEwBUU2I9lsCYdcOli4F0P7nL_c0y6wjo5Y14Vlg4qylAPAKqyCj5cSDtKL-L3z8j8UdMH836ClGSoVOgGfGcetWu_qT6Spl6esu-9tOShvar-eRiWRg7J0BReErCEJC_PsKCk8-4ygsBRpiCJfZQWipExggrtFdQ/s320/IMG_20230914_115913701.jpg" width="240" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Chegamos a Viveiro e, despois dunha parada en Covas para un café de media mañán, dirixímonos á praia da Brela, ou praia d@s namorad@s.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiegpzV6AzVuXeZhV_EHWTRvsdN1gfQJJF2_m1Cl1i2lkL-zIWWZ1fbpXfLbZ3HfbsjplsFtU8sbk45TqgVsIt5TeSQayLHScBdZSzgOtuTK7M5UoNynn1juYib1xzPkPbOEkBm2r7vmGo2RphkWAFwr0RAmWezrU--RuMz0zOzeJ3fUaLICio_8Xss6w0/s4096/IMG_20230914_132441254.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiegpzV6AzVuXeZhV_EHWTRvsdN1gfQJJF2_m1Cl1i2lkL-zIWWZ1fbpXfLbZ3HfbsjplsFtU8sbk45TqgVsIt5TeSQayLHScBdZSzgOtuTK7M5UoNynn1juYib1xzPkPbOEkBm2r7vmGo2RphkWAFwr0RAmWezrU--RuMz0zOzeJ3fUaLICio_8Xss6w0/s320/IMG_20230914_132441254.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje1uL8a3M0-SU6ShP91Kp2Y8PktmXmXfLFK74ayTkpI_QaOYXe1EH_XK_RNvtlNkI18DVcArGqszfigoyIC83uaccEe_nsFMz52Vodi5lBYWZfN3CBB8QP14D9gH23puWE2w4kZprZTGZCv1YNSHllevttL9p6_p_kmv8P1gqSXP93_r38gX916xLTzBs/s4096/IMG_20230914_132140370.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje1uL8a3M0-SU6ShP91Kp2Y8PktmXmXfLFK74ayTkpI_QaOYXe1EH_XK_RNvtlNkI18DVcArGqszfigoyIC83uaccEe_nsFMz52Vodi5lBYWZfN3CBB8QP14D9gH23puWE2w4kZprZTGZCv1YNSHllevttL9p6_p_kmv8P1gqSXP93_r38gX916xLTzBs/s320/IMG_20230914_132140370.jpg" width="320" /></a></div><br /><p>Antes de chegar a esta praia, paramos para ver un lugar donde se cargaba o mineral que se extraía nunha mina próxima para exportalo vía marítima. O sistema era aéreo.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqhUfNcCuwtZSEjkKkLggDQdV9ptDHUpqzwGd_WrmYn-Cp972YwG_1liUGCpLbqe0vaiW3gN7ajSF5kqNPnLGxrb05vN3_xNFJe72z2MZipUPsHEP-Ws-xpqbQ2-_DLABD1qoRPSxDou9bd6AHRBnx49ildIFyUpV4T2XPIxEMU1-HmslFMQBK4UPjArs/s4096/IMG_20230914_135051527.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiqhUfNcCuwtZSEjkKkLggDQdV9ptDHUpqzwGd_WrmYn-Cp972YwG_1liUGCpLbqe0vaiW3gN7ajSF5kqNPnLGxrb05vN3_xNFJe72z2MZipUPsHEP-Ws-xpqbQ2-_DLABD1qoRPSxDou9bd6AHRBnx49ildIFyUpV4T2XPIxEMU1-HmslFMQBK4UPjArs/s320/IMG_20230914_135051527.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiclTTdsT4bFUb9m5Tsv12UYmiOCNO-Rc8C2Kv4nTNWwwscr2DhCsrgBcUadKWJqNOksv4_t1IOS4gHFoPs3Tj9t8x0CAe2_O1wWX72BDXAaPSYW5cDV_3fUcYhYDTsoacF5_HHNtdVYj1wyme0f1dNJEjBELg97nnBoInZah5o5pcToPtw61JjKFeDn0g/s4096/IMG_20230914_135027584.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiclTTdsT4bFUb9m5Tsv12UYmiOCNO-Rc8C2Kv4nTNWwwscr2DhCsrgBcUadKWJqNOksv4_t1IOS4gHFoPs3Tj9t8x0CAe2_O1wWX72BDXAaPSYW5cDV_3fUcYhYDTsoacF5_HHNtdVYj1wyme0f1dNJEjBELg97nnBoInZah5o5pcToPtw61JjKFeDn0g/s320/IMG_20230914_135027584.jpg" width="240" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ2btI1VSVD55ImiCuVv6X7ceZ6b1BEnZ_Qg3gsjGC_CeaKcF0CaoPHhopimTRx216QeDwa-zUMhtyDllAUODXU4letAfM2smcKfQHiIIxH8vUM65cB8tEwNa7nu1SeQjrQr9dWvEs72_2qNEHVoifW-06XjU2zvqk2Uc0S1ZxYuNXYzLYhPo6tokyf7A/s3583/IMG_20230914_135935683~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3583" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ2btI1VSVD55ImiCuVv6X7ceZ6b1BEnZ_Qg3gsjGC_CeaKcF0CaoPHhopimTRx216QeDwa-zUMhtyDllAUODXU4letAfM2smcKfQHiIIxH8vUM65cB8tEwNa7nu1SeQjrQr9dWvEs72_2qNEHVoifW-06XjU2zvqk2Uc0S1ZxYuNXYzLYhPo6tokyf7A/s320/IMG_20230914_135935683~2.jpg" width="274" /></a></div><br /><p>Logo de pasar un tempo na praia, á primeira praia que eu fun de nena, e na que, por casualidade colleramos un polbo que andaba xa algo mareado por entre as rochas, volvemos a Viveiro para xantar nun restaurante no que coincidimos co outro grupo de xubilados que viaxaron nun autobús grande e fixeron visitas diferentes. Era emocionante vernos a todas e todos alí, máis de setenta persoas, procedentes dun concello pequeno como é Baleira. </p><p>Despois do xantar, tocaba a visita ao centro da vila de Viveiro, a súa zona monumental, prazas e rúas estreitas e empinadas. Algúnha, como o Calexón do Muro, considérase a rúa mais estreita de España, con tan só un metro de ancho. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEju-1ot8ImJ3DdMTXAn8IB8xcK2EJChG3H8xlJ-jx1qddHvcGy67-hSGXnbCykcl5O6FCnPClWTBO7kByZf7bueOXZk-flZxZbspr9LerKVn2KFH3EAGU6VrgM2g9w48kAqFMrYnGcPTxEtarfjaZffm3kJWsPY68hPeiiWnbHU4NJ19ZTb0Xw0anLo-Wc/s4096/IMG_20230914_165907865.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEju-1ot8ImJ3DdMTXAn8IB8xcK2EJChG3H8xlJ-jx1qddHvcGy67-hSGXnbCykcl5O6FCnPClWTBO7kByZf7bueOXZk-flZxZbspr9LerKVn2KFH3EAGU6VrgM2g9w48kAqFMrYnGcPTxEtarfjaZffm3kJWsPY68hPeiiWnbHU4NJ19ZTb0Xw0anLo-Wc/s320/IMG_20230914_165907865.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih-VFRMkK5bqt--uqxbb1ZDzCDnQwyISlDr-rz96WICQlXW0Q24qqy7NTYOD20nB6M5E1oE7Q1IHrxzADO9z5YQ7vs3wf9Zz3tBViH5vskdzocmpMf3KAyiu3M2E9EBb_6uYPZ65AeifLiNjppmyg8FuR74uom-grNg7MmeCbr1WFztvnT2EUOfJ2s-s8/s4096/IMG_20230914_164042963.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih-VFRMkK5bqt--uqxbb1ZDzCDnQwyISlDr-rz96WICQlXW0Q24qqy7NTYOD20nB6M5E1oE7Q1IHrxzADO9z5YQ7vs3wf9Zz3tBViH5vskdzocmpMf3KAyiu3M2E9EBb_6uYPZ65AeifLiNjppmyg8FuR74uom-grNg7MmeCbr1WFztvnT2EUOfJ2s-s8/s320/IMG_20230914_164042963.jpg" width="240" /></a></div><br /><p></p><p>Viveiro conserva vestixios da súa muralla e moitos monumentos artísticos como a Porta de Carlos V, Porta da Vila, Porta do Valado, que son tres portas das seis que tiña o recinto amurallado. Esta vila ten máis de 900 anos de antiguedade. Nela podemos admirar fermosas iglesias, conventos, pontes, prazas e galerías. Casas que so medían o tamaño dun remo e que se conservan ao longo das rúas empinadas que levan nomes gremiales como a Zapatería, Ferreiros, Pescadería...</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMvlSVjf3Z4w2GV5b_t4WhtP5Em67KG1fozz2pGaMgckOLHSNYvPrxzFC4gvG8ICA-IOvk3NsVRxDjnoIzaeROLmwmS5znVgCHt5o77OgTg3eC59Q2KC9bwPo_zPDcs3a-LzYGRyeBHCCOYezo6n1frhJQWfXR05AAwcv3R0oGUzY7TWpz36zpCI6mSA8/s4096/IMG_20230914_170442218.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMvlSVjf3Z4w2GV5b_t4WhtP5Em67KG1fozz2pGaMgckOLHSNYvPrxzFC4gvG8ICA-IOvk3NsVRxDjnoIzaeROLmwmS5znVgCHt5o77OgTg3eC59Q2KC9bwPo_zPDcs3a-LzYGRyeBHCCOYezo6n1frhJQWfXR05AAwcv3R0oGUzY7TWpz36zpCI6mSA8/s320/IMG_20230914_170442218.jpg" width="240" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd3rLbLyz1eWXSxbDVcaCMejihEES2UOo-FBgV6GFuAuwMpS2Y9W4Yk9C-xJ-1wKs6Mo7p6qUAeXihgMpAnXqc7AkVZZ2-GVtlXuqvovxGKSemRoXA1MZf57CZbCYoVJTOtIFay4tXAhIm-KGEqLQDmCqM27tnafWx7DyIyUBYGDbHC7VWpYsmIWulzjY/s4096/IMG_20230914_172138563.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd3rLbLyz1eWXSxbDVcaCMejihEES2UOo-FBgV6GFuAuwMpS2Y9W4Yk9C-xJ-1wKs6Mo7p6qUAeXihgMpAnXqc7AkVZZ2-GVtlXuqvovxGKSemRoXA1MZf57CZbCYoVJTOtIFay4tXAhIm-KGEqLQDmCqM27tnafWx7DyIyUBYGDbHC7VWpYsmIWulzjY/s320/IMG_20230914_172138563.jpg" width="320" /></a></div><br /><p>Por último, visitamos un museo da Semana Santa, no que se gardan os pasos que saen durante esa celebración, famosa polas súas figuras articuladas que dan realismo á escenificación do Via Crucis, como a do encontro da Virxe e Xesús que se abrazan, ela cun pano secando as bágoas, él, escenificando as caídas coa cruz ao lombo, resultando moi emotivas.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJ4KoX-5bZOZa86NVLLDtGPQVykUTPZRo1EkiY369hOsndVQRN_ku_sXQmrs-GrhIjhX8DgmI-_zpHl-VgUQzzluA1Iy3XWiv8qr-39gW-5f3G5JcE09Lsu6edEu3hY2dWx8PfalGgYffOzy2at4zzTGprZ4KFJeJwBwhEDr9rjUworL4j2jnPATRf2o4/s3407/IMG_20230914_172337247~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3407" data-original-width="2147" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJ4KoX-5bZOZa86NVLLDtGPQVykUTPZRo1EkiY369hOsndVQRN_ku_sXQmrs-GrhIjhX8DgmI-_zpHl-VgUQzzluA1Iy3XWiv8qr-39gW-5f3G5JcE09Lsu6edEu3hY2dWx8PfalGgYffOzy2at4zzTGprZ4KFJeJwBwhEDr9rjUworL4j2jnPATRf2o4/s320/IMG_20230914_172337247~2.jpg" width="202" /></a></div><br /><p>Así rematamos esta visita que nos encantóu e que de non ter ido con guía, sería menos ilustrativa, xa que non reparóu en darnos toda clase de explicacións sobre a historia desta vila medieval tan rica en monumentos e vestixios históricos.</p><p>(Non me podía esquecer de mencionar ao poeta romántico, Nicomedes Pastor Díaz, icono de Viveiro)</p><p> (1811-1863)</p><p>"<i>Un sepulcro hallará mi dolor.</i></p><p><i>Un sepulcro es el lecho florido</i></p><p><i>que apetece mi anhelo postrero;</i></p><p><i>un sepulcro la dicha que espero;</i></p><p><i>pues no existe la dicha de amor"</i></p><p><i><br /></i></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/NN3X_XiKclY" width="320" youtube-src-id="NN3X_XiKclY"></iframe></div><br /><i><br /></i><p></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-48559627603477899882023-09-03T16:24:00.007+01:002023-09-03T22:41:44.347+01:00ROTEIRO AVELINO DÍAZ<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNZ_k1_0LRSSxcl0yCDYwYvgRqK9GjCCW1m3EylJIYY7pijidY_UPYKXEhSZJTUbBya9E0xhd4ZGzPL7TumtGsZEJmCVahwwF5WbW2Mei-2L7LpB7-VzCwVXKyXoVF01Bjnn4Kdkwl_aoM6Mr2UAoLiuM8Fo7eu5R-gcQgz6fuVtmYpyu_JfzhN7uKWME/s4096/IMG_20230903_112614215_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNZ_k1_0LRSSxcl0yCDYwYvgRqK9GjCCW1m3EylJIYY7pijidY_UPYKXEhSZJTUbBya9E0xhd4ZGzPL7TumtGsZEJmCVahwwF5WbW2Mei-2L7LpB7-VzCwVXKyXoVF01Bjnn4Kdkwl_aoM6Mr2UAoLiuM8Fo7eu5R-gcQgz6fuVtmYpyu_JfzhN7uKWME/w480-h640/IMG_20230903_112614215_HDR.jpg" width="480" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div><div>Hoxe, domingo, 3 de setembro, unínme ao grupo que faria o roteiro Avelino Díaz, comezando en Meira e acabando en Órrea, onde o poeta naceu a finais do S. XIX.</div><div>Con doce anos, embarcaría él só para as Américas, rumo a Bos Aires, deixando en Meira a súa nai, pola que sempre sentiría morriña e a que lle escribiría cartas e poemas cheas de tenrura e amor.</div><div>Voltaría outra vez á súa terra na que se detivo pouco tempo para deixala definitivamente cando contaba vinte anos. Pero no seu recordo perduróu ata que finóu na Arxentina, con máis de setenta anos.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUzE44L9IcfyQaahCbZwULg4uA-W0yQHQlECNMkRIFb_oZ7Pa3b4KZWYvC72Wt8MIdoQHUS98XXamuqWWMAEWHtJwSccyRL0I7r7MfQ5gvreAXZXXnNiMXgXgasR9BERUuftDsKR9Q2p84Ta-fhZC5Lvi3XoW9aukCpMnsC3c5YpFBSYR3jCjgJ6RtP2M/s1600/IMG-20230903-WA0003.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUzE44L9IcfyQaahCbZwULg4uA-W0yQHQlECNMkRIFb_oZ7Pa3b4KZWYvC72Wt8MIdoQHUS98XXamuqWWMAEWHtJwSccyRL0I7r7MfQ5gvreAXZXXnNiMXgXgasR9BERUuftDsKR9Q2p84Ta-fhZC5Lvi3XoW9aukCpMnsC3c5YpFBSYR3jCjgJ6RtP2M/w400-h300/IMG-20230903-WA0003.jpg" width="400" /></a></div><br /><div><br /></div><div>Deixóu catro libros, que el mesmo publicóu, con poemas en galego e en castelán.</div><div>Polo camiño foron lendo algúns deles. Un adicado a súa nai, en galego. Outros de lembranzas dos lugares da nenez, pobre materialmente pero rica en anceios de sabedoría. Considérase autodidacta. Daquela, o tempo de escola era mínimo. </div><div>Na Arxentina tivo un bó posto de traballo, catro fillos e relacionóuse coa xente galega que levaba Galiza no corazón. Coincidíu con Neira Vilas e moitos outros intelectuais daquela época e participóu en moitos actos culturais que ali tiñan lugar, relacionados con Galiza.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIQ_NRuTAef7U4B-8D3PG7Pk6CGU_R6hBlk8yLpI_M5b9xFFRJzxe5pC4OFXjENgKM1iM8eru6mdLCLibdbqJ0BDZNS2Qa75T-p4KSW92k5DS_8ISHabx5rPpKPCfD4YCvwUbdEn0275He5GuHZsBdYDIZSq5dT9XuXHBcq6aIKaP8wYx_7I45-Xn26sU/s4096/IMG_20230903_114930288.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIQ_NRuTAef7U4B-8D3PG7Pk6CGU_R6hBlk8yLpI_M5b9xFFRJzxe5pC4OFXjENgKM1iM8eru6mdLCLibdbqJ0BDZNS2Qa75T-p4KSW92k5DS_8ISHabx5rPpKPCfD4YCvwUbdEn0275He5GuHZsBdYDIZSq5dT9XuXHBcq6aIKaP8wYx_7I45-Xn26sU/w300-h400/IMG_20230903_114930288.jpg" width="300" /></a></div><br /><div><br /></div><div>Participóu moita xente, pequen@s e grandes, nun día moi axeitado para camiñar, por paraxes de interés paisaxístico. Fóronse facendo paradas ao longo do camiño e en cada unha líase un poema de Avelino.</div><div>Facíanse fotos e tomábanse folgos para seguir camiñando os nove ou dez quilómétros ata a aldea natal.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbUGHy1JPqD2ahRcL1wqwJzBXGrODykMWS2e74yVHjwWYosqxPotxVEdER7_AEbVrt20vbBnyNMlVJELpHE2UUFuikVJRbBwGJe7CDxGCT9fa-MRY-S-ruuSFLcANr5Sa2pZmWgYFo3s5U0Eq8JZPSknX3nt9CDLL0NUplwGdub6c_imnhEWVNunQfJ-4/s4096/IMG_20230903_122044485_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbUGHy1JPqD2ahRcL1wqwJzBXGrODykMWS2e74yVHjwWYosqxPotxVEdER7_AEbVrt20vbBnyNMlVJELpHE2UUFuikVJRbBwGJe7CDxGCT9fa-MRY-S-ruuSFLcANr5Sa2pZmWgYFo3s5U0Eq8JZPSknX3nt9CDLL0NUplwGdub6c_imnhEWVNunQfJ-4/w400-h300/IMG_20230903_122044485_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><div><br /></div><div>Cando chegamos a Órrea, agardábanos un banquete na que foi escola pública, hoxe Casa da cultura, moi ben levada pola xente que ten interese en promocionar a este poeta nado no concello de Riotorto, na parroquia de Órrea, onde está a súa casa e que polo menos ún dos seus fillos tería ocasión de visitar nunha viaxe á terra do seu ilustre pai, de humilde orixe, que se abríu paso na vida movido polo seu propio afán de coñecer e saber que o levóu lonxe, lonxe na distancia e lonxe na palabra, no amor á Terra que deixóu atrás e que o soubo plasmar na súa poesía.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCRRzR6zu1pgmXlmgj1wOFD4XC8UL0bX3ZQMmWB4LXsO_5-iA4QnaL-9vXCBmhsgNd4rddW-LdmGtfG3GSSnPY7cVfFHbeYVmZYA5_X8yCOKGho0irXSDnWSgxLDzSyUACxin0GhvLi1_uFdBmErybMuzJC52pmzahpM_UEkyDJ659aX0nb-t7IBApSk0/s4096/IMG_20230903_130347688.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCRRzR6zu1pgmXlmgj1wOFD4XC8UL0bX3ZQMmWB4LXsO_5-iA4QnaL-9vXCBmhsgNd4rddW-LdmGtfG3GSSnPY7cVfFHbeYVmZYA5_X8yCOKGho0irXSDnWSgxLDzSyUACxin0GhvLi1_uFdBmErybMuzJC52pmzahpM_UEkyDJ659aX0nb-t7IBApSk0/w400-h300/IMG_20230903_130347688.jpg" width="400" /></a></div><br /><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;"><span style="text-align: left;">Non faltóu de nada nesta mesa tan ben equipada coas viandas que reporían as nosas forzas despois do longo percorrido. E unha sobremesa que nos sorprendéu cunha receita antiga e que eu comparo aos nosos fariñotes. Trátase dunha masa que se prepara con fariña, ovo, aceite... repasada na sartén ata que se vai esmigallando en pequenos cachiños que logo se sirven con mel ou azucre. Eu repetín e mesmo acompañéi con queixo curado, dándolle un toque diferente. Nós faciámolos con manteiga que se cocía para conservala máis tempo. Non había refrixeradores daquela. E a manteiga caseira tiña un sabor inigualabel.</span></div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-z1cMc7vaQXUfThBIe4Q_-FAUY1Cr5G9_7JmoreDMfT-C092CveSSlDpRHgbLFQDvai29UdhnwD4XPUSoZyP77eoaGx-2LbTrZ9AIhCcIGRF9HNi_pgXa8Jrwjthrwk67CzBIeC8laW6AIMIeXxnIpK5FwURSG0rq_9HHe1GxCPHUPNZUkFupGBUX9Dc/s4096/IMG_20230903_142411546_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-z1cMc7vaQXUfThBIe4Q_-FAUY1Cr5G9_7JmoreDMfT-C092CveSSlDpRHgbLFQDvai29UdhnwD4XPUSoZyP77eoaGx-2LbTrZ9AIhCcIGRF9HNi_pgXa8Jrwjthrwk67CzBIeC8laW6AIMIeXxnIpK5FwURSG0rq_9HHe1GxCPHUPNZUkFupGBUX9Dc/s320/IMG_20230903_142411546_HDR.jpg" width="240" /></a></div><div><br /></div><div><br /></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNXm-CXZA9XIamm_HT-Iq12tIE3Rv6lKkZ8hXuAKMwl5wHOh6zaBHtuok1Cmpv_srCBYXfTS6_fSkPmbMLM-fu2mxc75ungFZzKILoBr_5Y35CxqoJ5x-CwkOyyWbJ3plMit72uH20jAD1YpmDMEP2WraF1n9EUmmzdptXwM47FE2ajsV8f5Ul3mVPMGE/s4096/IMG_20230903_142546839.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNXm-CXZA9XIamm_HT-Iq12tIE3Rv6lKkZ8hXuAKMwl5wHOh6zaBHtuok1Cmpv_srCBYXfTS6_fSkPmbMLM-fu2mxc75ungFZzKILoBr_5Y35CxqoJ5x-CwkOyyWbJ3plMit72uH20jAD1YpmDMEP2WraF1n9EUmmzdptXwM47FE2ajsV8f5Ul3mVPMGE/w300-h400/IMG_20230903_142546839.jpg" width="300" /></a></div><div><br /></div><br /><div>Logo do refrixerio, algúns/algunhas subimos ao piso de enriba onde se proxectaban videos de Avelino Díaz nos que participaban persoas que o coñeceron ou que sabían da súa vida, como é o caso de Neira Vilas. Unha reportaxe que amosa esceas da súa comparecencia en actos culturais en Bos Aires, do lugar no que traballóu e tivo alto cargo, da visita da súa familia a Galiza, lectura dos seus poemas etc...</div><div>Aquí remato, agradecendo á Asociación Avelino Díaz tan ben organizado evento e polo seu interese en darlle visibilidade ao seu poeta e a importancia que se merece. </div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp4JkKUzow9hx8mCVoEXCueHKQ423CrTrmjiZaRTciI0wuhSvx8wGnrELes-fB4PCY10G0M211NF5L2si0SgWpNfpN7-8BOUYvPAT4HbJzYLPitH5e1wxw7io2SU9RFgoE6ZVYUeZpSpI3l9gRNg-ZDAE6hAp0RNKMEC7jYlQam4Zn6p0Zza6c0SNgmQ8/s645/poema3.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="645" data-original-width="600" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp4JkKUzow9hx8mCVoEXCueHKQ423CrTrmjiZaRTciI0wuhSvx8wGnrELes-fB4PCY10G0M211NF5L2si0SgWpNfpN7-8BOUYvPAT4HbJzYLPitH5e1wxw7io2SU9RFgoE6ZVYUeZpSpI3l9gRNg-ZDAE6hAp0RNKMEC7jYlQam4Zn6p0Zza6c0SNgmQ8/w597-h640/poema3.jpg" width="597" /></a></div><p></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-36107818507547589422023-08-19T21:32:00.006+01:002023-08-19T22:06:30.590+01:00FOZ: FEIRA DO LIBRO<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigysFK2glEfcWOJb0MLKSffTEJEDwT9dsbC5rfsrliyXarcfsD7pAeE3oNcGJlJZRNTVeyJd1-f8AH8q4o9znTW6EPDCq_I3jo8Ps1tVY-a1sq3Ngn3LlLfaCk4Zfdcn1nFyq8dOCXkOlOPkykKhy6CY7_ZNySGq764h0enJISnBDG1LY_khD532fmUmc/s4096/IMG_20230818_185911970_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigysFK2glEfcWOJb0MLKSffTEJEDwT9dsbC5rfsrliyXarcfsD7pAeE3oNcGJlJZRNTVeyJd1-f8AH8q4o9znTW6EPDCq_I3jo8Ps1tVY-a1sq3Ngn3LlLfaCk4Zfdcn1nFyq8dOCXkOlOPkykKhy6CY7_ZNySGq764h0enJISnBDG1LY_khD532fmUmc/w300-h400/IMG_20230818_185911970_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /> <p></p><p>Onte facía un día sufocante. Era a miña cita na feira do libro en Foz. Non podía faltar. Estaría de oito a nove do serán nunha libraría que vende o meu poemario Río adentro. </p><p>Primeiro pasei pola praia de Llás. O sol queimaba. Sentía como douraba a miña pel en apenas segundos. Bandeira amarela. Precaución. Non había ondas fortes e a auga era dun azul turquesa. Apetecía meterse nela. Levoume o meu tempo tomar a decisión pero, ao final, probéi a auga. Estaba morna. Dende alí, dirixínme ao Porto ónde tiña lugar a feira. Deixei o coche algo afastado e metinme por rúas case peatonais, pola antiga vila de mariñeiros e fun vendo as casas baixas, a igrexa e seguindo os recobeques que facían as rúas que me levarían ao porto.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0cirTQN2GiF2coa3gYjZp9tzTbGOGVugOLLux9fGDqBlab46eHsILWTfcyFZkhT-hDzIrDVSKl5zgu2fhQgIWNW5uMqBxUKyqtiFKjBsRVYLrpz96bTR-PyLJMu1hULa67V2ruOrvuFuPrHpJWGgd7Hf1FsX_26muVF-n6Nm7Hne4rQe99LHFXzAyeUk/s4096/IMG_20230818_190026373_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0cirTQN2GiF2coa3gYjZp9tzTbGOGVugOLLux9fGDqBlab46eHsILWTfcyFZkhT-hDzIrDVSKl5zgu2fhQgIWNW5uMqBxUKyqtiFKjBsRVYLrpz96bTR-PyLJMu1hULa67V2ruOrvuFuPrHpJWGgd7Hf1FsX_26muVF-n6Nm7Hne4rQe99LHFXzAyeUk/w400-h300/IMG_20230818_190026373_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>As casetas dos libros estaban nun espazo que facía as veces de multiusos e no que puiden parar a ver un contacontos, a escenificación dun conto sobre un patiño viaxeiro que partíu ao seu destino nunha enorme caixa de cartón. Era todo en mímica. Gustóume.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXLargH7hKEDviBdcYu1QBA6a0J5aixGVycKHJP-dWsr5U7itwGAMVGECquLgr_s1igqdpeBdZlAwMpoxttsM1fZOq5JFaNDUxDY3dPjalJT3L6rMLsK4JW-8k1c66DF5HlMh9umzFwydnPLXTYnveXINnXvGwAfjOQxs22g23i-7QIc58t48ouayRmaM/s4096/IMG_20230819_224834841.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhXLargH7hKEDviBdcYu1QBA6a0J5aixGVycKHJP-dWsr5U7itwGAMVGECquLgr_s1igqdpeBdZlAwMpoxttsM1fZOq5JFaNDUxDY3dPjalJT3L6rMLsK4JW-8k1c66DF5HlMh9umzFwydnPLXTYnveXINnXvGwAfjOQxs22g23i-7QIc58t48ouayRmaM/w300-h400/IMG_20230819_224834841.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Como tiña tempo, busquei un sitio axeitado para tomar unha cervexa. Atopeino. Era un pub pequeno todo de madeira e dende o que se vía o mar, o porto deportivo, un xardín no que xogaban nenos e nenas.</p><p>Alí, tiven a motivación de escribir algo. Algo en inglés. Non sei por qué. Non me interpretedes mal. </p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgme2JENZ6Ouetpoqn4GDY4N0dCudOQ-48SlKp5oyJMrpu6QoaXWNSkyU3oIx7Ag6UCvn89Ln6Au9gJpdzGs9PhqE6faBu-uY26WKS8vJ7sQRYNtidEId2dQ_nf_wMkuhtWS5qdV-dVR0oshC9-VpKekpNzsXnPbToUBYdnuIXWc1MASCCRslqv1l1B3n0/s720/FB_IMG_1692475835667.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="540" data-original-width="720" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgme2JENZ6Ouetpoqn4GDY4N0dCudOQ-48SlKp5oyJMrpu6QoaXWNSkyU3oIx7Ag6UCvn89Ln6Au9gJpdzGs9PhqE6faBu-uY26WKS8vJ7sQRYNtidEId2dQ_nf_wMkuhtWS5qdV-dVR0oshC9-VpKekpNzsXnPbToUBYdnuIXWc1MASCCRslqv1l1B3n0/w400-h300/FB_IMG_1692475835667.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Just perfect!</p><p>A bag of crisps and a beer.</p><p>Sitting by the sea side</p><p>in a wooden pub,</p><p>looking at two ladies,</p><p>dressing Magreb style.</p><p>They are on a bench</p><p>by the kids play garden.</p><p>I guess who their children are.</p><p>I feel they are not as free as me</p><p>or perhaps they are.</p><p>Their dress cover all their bodies</p><p>even at the beach.</p><p>I don´t know if they feel free as I do.</p><p><br /></p><p>Logo volvín xunto as casetas dos libros por onde hai unha mostra de fotos antigas de Foz. Escollín aquelas que tiñan unha data siñificativa para mín.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZf_TT-3S2HdeP6ENCVSl8HI-0GD06atEWamFZn26dA9YzxCrzOHjF5Lb2Ko-gA8BLJvkXzBQOkB1LxR_7dsx3R35mWl1GBCXt-kJNVIkXmRgbwuZ80Cfk0OtFhmpIBlJ4an1AMkIpBxQVbtkNQY1_rIm1zvLkD_CIVexTtfDL9JqRqvdoOYsXNAdGBa0/s4096/IMG_20230818_194605286.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZf_TT-3S2HdeP6ENCVSl8HI-0GD06atEWamFZn26dA9YzxCrzOHjF5Lb2Ko-gA8BLJvkXzBQOkB1LxR_7dsx3R35mWl1GBCXt-kJNVIkXmRgbwuZ80Cfk0OtFhmpIBlJ4an1AMkIpBxQVbtkNQY1_rIm1zvLkD_CIVexTtfDL9JqRqvdoOYsXNAdGBa0/s320/IMG_20230818_194605286.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMqi28fyyk59EF82bpROtwuFvFbTk4q_McvlcOySxk1S_gAcY9Ff5wsB7Tv8911E8SQKaeQJ7IPJfa3Qc06ErXXL-X5b0Jc3yJcFYqH68RsPHaDP9N4LSVcMfPdGt4afDdobEXzadqWeq3mXmyIwzeEjQM0aTFmCXuHVLJfRm6Jkz8t8yud3aZcra1izs/s4096/IMG_20230818_194539566_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMqi28fyyk59EF82bpROtwuFvFbTk4q_McvlcOySxk1S_gAcY9Ff5wsB7Tv8911E8SQKaeQJ7IPJfa3Qc06ErXXL-X5b0Jc3yJcFYqH68RsPHaDP9N4LSVcMfPdGt4afDdobEXzadqWeq3mXmyIwzeEjQM0aTFmCXuHVLJfRm6Jkz8t8yud3aZcra1izs/s320/IMG_20230818_194539566_HDR.jpg" width="320" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibGk1w0vGibvndiKhXXJOe4ZPm95lQwxxk0QGKFNN93cAqbdwYgNTBt6IwxP6aLbGFTEwACzaqkoBuDKGdbjCg1t_Gnoheu8l8Vz8chNnsIHExQMCZdKUI3O1x-UMtfY5nj4M72yfE_b9IDn3TMh9oDjbH9NW-9KZwRlzZAc736ZayeXUQuiEx1txdVRM/s4096/IMG_20230818_194505006.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibGk1w0vGibvndiKhXXJOe4ZPm95lQwxxk0QGKFNN93cAqbdwYgNTBt6IwxP6aLbGFTEwACzaqkoBuDKGdbjCg1t_Gnoheu8l8Vz8chNnsIHExQMCZdKUI3O1x-UMtfY5nj4M72yfE_b9IDn3TMh9oDjbH9NW-9KZwRlzZAc736ZayeXUQuiEx1txdVRM/s320/IMG_20230818_194505006.jpg" width="320" /></a></div><br /><p>Fixeime como vestía a xente daquela época. De cando naceu meu pai, de cando naceu miña nai, de cando eu nacín. De como eran as vilas daqueles tempos.</p><p>Era a miña hora na libraría para asinar libros, no caso de que algúen se achegara a mercar ún.</p><p>Polo menos tiven xente que me acompañóu. Unha amiga, Iria, que veu dende Burela. Logo tamén chegóu Antón que vive pola bisbarra, outra xente que me coñecía e pasaba por alí. Alguén que mercóu un libro para Clara e Roque, nena e neno da idade das miñas netas.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiN9Eo0QIKf7lb3Vq3gWHbnWqeLo42xyn9myVAfmCuCbj00kcuBWVsMX52u6XLyI3Cpim1rbMAvuPNYGrMQE2L9BQhQYDRf6iee8eMvbuQWvGIzFDwKhorpH2cpdTxFwo0ovCGZvASXU3a3A-t2gFBO_okZPODCXzlu1W_V0NqRF8Op73YYJsQmJRznQU4/s4096/IMG_20230818_202218219_BURST000_COVER_TOP.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiN9Eo0QIKf7lb3Vq3gWHbnWqeLo42xyn9myVAfmCuCbj00kcuBWVsMX52u6XLyI3Cpim1rbMAvuPNYGrMQE2L9BQhQYDRf6iee8eMvbuQWvGIzFDwKhorpH2cpdTxFwo0ovCGZvASXU3a3A-t2gFBO_okZPODCXzlu1W_V0NqRF8Op73YYJsQmJRznQU4/w300-h400/IMG_20230818_202218219_BURST000_COVER_TOP.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Coñecín a un escritor mariñense, Paco Rivas, que ten moitos libros sobre a Mariña, os mariñeiros, o mar, o seu mar... e que xusto estaba presentando o seu último libro, alí mesmo na feira, nun espazo con cadeiras brancas, un pequeno grupo de público e eles dous, explicando sobre o libro. Logo asinaríame o que merquei e que comecei xa a ler hoxe mesmo. Xunto con ún de poesía para nenos e nenas de Xoán Neira.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVeIspLB5NQQEeUUo0RZspkEU19TSj1xsq2PH2WRpzsf67HpRR0MtFKsQLvlGcg8Npk_RL8L_rL1w682kAIfISbyrpLkUkOap3Se7BaK0eIeb3Cp9bmuytEZPjsyyqA8qTsq0OSwZjUVkI8QbGFTMek13R0-zZr-VebkofwH7196QZx189k_OeEXI2IWI/s3723/IMG_20230819_222549836~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="3723" height="330" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVeIspLB5NQQEeUUo0RZspkEU19TSj1xsq2PH2WRpzsf67HpRR0MtFKsQLvlGcg8Npk_RL8L_rL1w682kAIfISbyrpLkUkOap3Se7BaK0eIeb3Cp9bmuytEZPjsyyqA8qTsq0OSwZjUVkI8QbGFTMek13R0-zZr-VebkofwH7196QZx189k_OeEXI2IWI/w400-h330/IMG_20230819_222549836~2.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Logo de pasar unha tarde diferente ás miñas habituais, despedinme de Foz sobre as 21.20 coa sensación de que me ía sen poder celebrar o encontro coas persoas que me acompañaron pero non son viaxeira de noite e tampouco me gustan as aventuras entre lusco e fusco.</p><p>Gardo un grato recordo do que foi a miña última feira do libro do dous mil vintetrés. Grazas, amig@s!</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg42u9W4_plysvzq6Nlmt7n082z-HuTXR8Zg7vuPUs4pm15GvzgF00B_ocKBfszs0dVFfpaxh8bzxsaqrYTCndqMhLbAtxDgW3UL7iOTowZfZ1R83_B33rbQFYkQXIkzYOLjmRtLq5eaHiYiUXVeu-PrYsL-1HW42Mpy_rFw1ksmC6RYN39XZgr57ppY6E/s4096/IMG_20230818_204357052.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg42u9W4_plysvzq6Nlmt7n082z-HuTXR8Zg7vuPUs4pm15GvzgF00B_ocKBfszs0dVFfpaxh8bzxsaqrYTCndqMhLbAtxDgW3UL7iOTowZfZ1R83_B33rbQFYkQXIkzYOLjmRtLq5eaHiYiUXVeu-PrYsL-1HW42Mpy_rFw1ksmC6RYN39XZgr57ppY6E/w400-h300/IMG_20230818_204357052.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><p><br /></p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com22tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-30590071879332560792023-08-05T21:44:00.005+01:002023-08-05T21:45:36.591+01:00COSTA DOCE<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3fXKZGXXdsfstBzJSWkgNUdBWuNVHBNSHIG17rcCYjV5n4_dLkzMpzwJPmbGqaJxSDj_p1-0fiSn5ZPrFOCsLHp2YnaTvJdE1qFOXp991s_UNij2p1iPjV6xHWUUXO8nJS0n4uCmB96xMpQpCZrTqlJfPMWkLxWp58VZV0nABl6vf4Xdi1OK7IRCR02M/s2048/IMG-20230805-WA0003.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="921" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3fXKZGXXdsfstBzJSWkgNUdBWuNVHBNSHIG17rcCYjV5n4_dLkzMpzwJPmbGqaJxSDj_p1-0fiSn5ZPrFOCsLHp2YnaTvJdE1qFOXp991s_UNij2p1iPjV6xHWUUXO8nJS0n4uCmB96xMpQpCZrTqlJfPMWkLxWp58VZV0nABl6vf4Xdi1OK7IRCR02M/w288-h640/IMG-20230805-WA0003.jpg" width="288" /></a></div><div><br /></div>Situada na provincia de A Coruña, nas rías de Betanzos e Ares, descorre esta ruta frente a Pontedeume, Miño, Perbes...<p></p><p>Ao comezo fomos un pouco afastados do litoral. Apenas se entrevía o mar. Camiñamos por frondosos bosques de eucaliptos e pinos con algún castiñeiro. O perfume destas árbores aromatizaba o ambiente.</p><p>Subimos costas o máis en silenzo que poidemos para non sentir a fatiga a causa da calor e o desnivel.</p><p>Non tardamos moito en estar a carón do mar.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwDcyd19cTAQ5TSKk3xlcMJypG8EmgdzVIzQupJ3UoM81g9ruKavsCGLv4_4gtr3LgxkuxODRxybrKhLYv5Z3aq53AHtH1ADW8r4BVPLEIyS1rwMEG22_1_A6wt2XqmmWvhR3PPFOZbwmGps5vH4YLDQVwQDqZZ6blyvNcBxhauwH7xveSXbQm8TI6fFw/s4096/IMG_20230805_121731533.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwDcyd19cTAQ5TSKk3xlcMJypG8EmgdzVIzQupJ3UoM81g9ruKavsCGLv4_4gtr3LgxkuxODRxybrKhLYv5Z3aq53AHtH1ADW8r4BVPLEIyS1rwMEG22_1_A6wt2XqmmWvhR3PPFOZbwmGps5vH4YLDQVwQDqZZ6blyvNcBxhauwH7xveSXbQm8TI6fFw/w400-h300/IMG_20230805_121731533.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>A partir daquí xa camiñaríamos a pé de costa, cuns cantís profundos, barandas de protección, pasando por calas rochosas e bateas de mexillóns flotando nas súas augas dun azul turquesa nos rincóns máis sombríos.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjK-B2oP0AOeNoK_hHx11OWVx-BC3ExHaaZ_pgtczQVpYsiOfKeNT2sTyW3Z52iSgwxfPm4jFU8qjiXI2sFS3RRnHlWbUUK0bjBckWZt2EbGs_wBdNHi_PRpq7dhfNwrx2P0_frq55eM8WOvH9f6zi3UX582v6SFojt2spnRCI_tFYzXRkT8JXzF9DZTDM/s4096/IMG_20230805_121821303_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjK-B2oP0AOeNoK_hHx11OWVx-BC3ExHaaZ_pgtczQVpYsiOfKeNT2sTyW3Z52iSgwxfPm4jFU8qjiXI2sFS3RRnHlWbUUK0bjBckWZt2EbGs_wBdNHi_PRpq7dhfNwrx2P0_frq55eM8WOvH9f6zi3UX582v6SFojt2spnRCI_tFYzXRkT8JXzF9DZTDM/w300-h400/IMG_20230805_121821303_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>O paso apurado non deixaba tempo á contemplación. Aínda así, vimos unha regata de embarcacións tradicionais a vela, algúnhas traídas doutros tempos e países. Chamóume a atención unha francesa chamada Terzo. A foto foi tomada nunhas láminas que penduraban do malecón e que a mín me gustóu especialmente pola forma da súa vela.</p><p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUZXx1Hd-6oum_R09pIyJcoT_vttFXGaVPn_JMQzqRkOfk-ydasXb2lipb01cpmThUJHTArHE-FPLfw2ZCTNvyVpK3HIY0IABNFkK56iYoT4cBLZzlOPfkqEo3GWWrgBVIMg4ICABjlBYLc5tnHueZtREGXBngbaHSkWxjQWva_MfiGdMh01X6CIGdMxM/s4096/IMG_20230805_134630848_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUZXx1Hd-6oum_R09pIyJcoT_vttFXGaVPn_JMQzqRkOfk-ydasXb2lipb01cpmThUJHTArHE-FPLfw2ZCTNvyVpK3HIY0IABNFkK56iYoT4cBLZzlOPfkqEo3GWWrgBVIMg4ICABjlBYLc5tnHueZtREGXBngbaHSkWxjQWva_MfiGdMh01X6CIGdMxM/w300-h400/IMG_20230805_134630848_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /> <p></p><p>Seguimos camiñando e achegándonos a Sada, lugar perto do que pasei tres anos da miña vida e que despois de case corenta sen visitala, nada semellaba ser como eu a deixara, salvo o centro, escondido detrás de edificios elevados de apartamentos e hoteis.</p><p>Antes de adentrarnos na vila, pasamos polo que foi a aldea de pescadores, coas súas peculiares rúas estreitas e empinadas, algúnhas en forma de escaleira descendo ata o porto. Pintadas as casas con cores vivas, lembrábanme as casas de estilo ibicenco, con ese azúl e branco tan característico e algúnhas saltándose ao amarelo para romper coa tradicción e engadir unha cor máis atrevida.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia8SHunsikoiLwnnr0nTyrhvjaoeEFdY6HIDP9EYsbBtStHJc9E8RL1PiareX4j6rR-UufThsnKlGAnbLww_UP4DKi_bmqFhecI2u-p3CznqNDSmUc7Y5MUZ5DobuVKYVOIMk6WpKT7qQaV5bOUzXO7H4tAV_Xu7ypT5trsiXQZ4zDlkic5A3GjRUc0dY/s4096/IMG_20230805_163610645_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia8SHunsikoiLwnnr0nTyrhvjaoeEFdY6HIDP9EYsbBtStHJc9E8RL1PiareX4j6rR-UufThsnKlGAnbLww_UP4DKi_bmqFhecI2u-p3CznqNDSmUc7Y5MUZ5DobuVKYVOIMk6WpKT7qQaV5bOUzXO7H4tAV_Xu7ypT5trsiXQZ4zDlkic5A3GjRUc0dY/s320/IMG_20230805_163610645_HDR.jpg" width="240" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBo4_4eqeY4-h-W3MSPwmzct-0YWyCxXTzVuw8Jj9bZumEhPbTEWrelu_IMB71sjxtV1XEweH_jK5flvuupKhDl-aEvAXAQIWDGXMx8xmgmTxi16YRmskKGuQtNoKXgYtp1d0K53IgYXWnIRmF1yH6ZtTP4c01Rd2EQU3zXI1ebTr-xD-zWQaEMt8xbbY/s4096/IMG_20230805_134049222.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBo4_4eqeY4-h-W3MSPwmzct-0YWyCxXTzVuw8Jj9bZumEhPbTEWrelu_IMB71sjxtV1XEweH_jK5flvuupKhDl-aEvAXAQIWDGXMx8xmgmTxi16YRmskKGuQtNoKXgYtp1d0K53IgYXWnIRmF1yH6ZtTP4c01Rd2EQU3zXI1ebTr-xD-zWQaEMt8xbbY/s320/IMG_20230805_134049222.jpg" width="240" /></a></div><br /><p>A marea estaba baixísima e desvotounos a idea de darnos un baño antes do xantar de picnic que nos agardaba no autobús. A praia estaba cuberta dun manto verde de algas que separaba o areal da linea de auga sen oleaxe que durmía a sesta a un quilómetro de distancia.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhA9bhYhu17G4YQXxhrqzRoaJHAMEtJza-L95VV8XByhC5UHZVQ8u-bmHSqlNXUwtSTwEgxNYbUFBGATXsuRz9TcAe96m4BG1fVMChu_MS8N0YKDfU6VUORNQpK20qn3RG8hUv4bL-2z9HK8mL8jgyBlgGDxICJYtuMSHDnahWJ9BKOMRTS3tHT2EeI7YM/s4096/IMG_20230805_121302659_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhA9bhYhu17G4YQXxhrqzRoaJHAMEtJza-L95VV8XByhC5UHZVQ8u-bmHSqlNXUwtSTwEgxNYbUFBGATXsuRz9TcAe96m4BG1fVMChu_MS8N0YKDfU6VUORNQpK20qn3RG8hUv4bL-2z9HK8mL8jgyBlgGDxICJYtuMSHDnahWJ9BKOMRTS3tHT2EeI7YM/w300-h400/IMG_20230805_121302659_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Apetecía tomarse unha caña ben tirada na terraza dun bar calquera baixo a sombra de palmeiras e outras árbores mentres saboreábamos un petisco de ensaladilla fría que a aquela hora fixo de entrante ao refrixerio que nos ofrecía a viaxe.</p><p>Non faltóu a foto ao emblemático edificio que foi cafetería noutro tempo, El Recreo e que tanta polémica se formóu pola súa demolición, algo que aínda non se conseguíu grazas a resistencia da xente da vila que non quere perdelo de vista.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrYffOqQh6D9lzeYUnQwyVY5upsBFJL7lADHWS0bAa6Sp7FMLcD5YOxnYXo0SeaN6xKdznb7Neh8jpGuIBefkT2S_wsYd_ixnWP35Z_j_932ARTGE66MaXr4cOKMqSSEqLYhtHLMJsoYyPzItb2RmdKIsyjhpp_MyAODLddZBSwRzuzMFjy21ZLrvEEZA/s4096/IMG_20230805_172211749_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrYffOqQh6D9lzeYUnQwyVY5upsBFJL7lADHWS0bAa6Sp7FMLcD5YOxnYXo0SeaN6xKdznb7Neh8jpGuIBefkT2S_wsYd_ixnWP35Z_j_932ARTGE66MaXr4cOKMqSSEqLYhtHLMJsoYyPzItb2RmdKIsyjhpp_MyAODLddZBSwRzuzMFjy21ZLrvEEZA/w400-h300/IMG_20230805_172211749_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Logo de xantar sentados nas sillas con pedais dun parque de fitness e bailar unhas bachatas ao son do móvil pareceunos que era hora de descubrir cómo se encontraban as casas entre as rúas de atrás. Había un mercadiño ao longo da principal e as casas non mudaran o aspecto que tiñan cando eu as vira por última vez. Apantalladas pola modernidade, resisten na trastenda da Sada de antes.</p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-11523247329746996792023-08-02T11:05:00.002+01:002023-08-02T11:05:22.904+01:00A MIÑA CAMA<p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrDk0l5a4wXaHfp7tYc6Czppu7yItv7iChG681KGXk4cw8p6hTNV7HdbXWlDyNEqaD1CBqrP_xFo7BIm0EIE11hMNiw2goBcwYECLCNJl1feGfnxK9dBVIdO8olypg3g31dG1tbTTF1PgivzQBL0uGmLxSFYQu3if2Ia6jhNuZ6xPkQOoVHJV9fLjRGw8/s4096/IMG_20230802_113523215.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgrDk0l5a4wXaHfp7tYc6Czppu7yItv7iChG681KGXk4cw8p6hTNV7HdbXWlDyNEqaD1CBqrP_xFo7BIm0EIE11hMNiw2goBcwYECLCNJl1feGfnxK9dBVIdO8olypg3g31dG1tbTTF1PgivzQBL0uGmLxSFYQu3if2Ia6jhNuZ6xPkQOoVHJV9fLjRGw8/w300-h400/IMG_20230802_113523215.jpg" width="300" /></a></div><br /><br /><p></p><p> A miña cama</p><p>é ese lugar de encontro</p><p>comigo mesma.</p><p>Cada noite, cada verán,</p><p>cada inverno,</p><p>o meu pasado, o meu presente.</p><p>A miña cama visto ao gosto</p><p>coas sabas que eu tecín, lavei,</p><p>pranchéi e perfumei.</p><p>Levan o meu selo, a técnica</p><p>da señora Francisca,</p><p>sen enrugas, cando viste,</p><p>enrugada cando me ergo.</p><p>Nela mestúranse ansias,</p><p>desvelos, insomnios, pregos,</p><p>agradeceres e soños se airean.</p><p>A miña cama ten por cabeceiro</p><p>a mellor porta da casa</p><p>que salvei, coidei e restaurei.</p><p>As sabas de lenzo, do verán,</p><p>ofrécenme frescura e descanso.</p><p>Unha cama para min soa</p><p>que non quero compartir,</p><p>que está para mín e eu pra ela</p><p>ata que ás dúas nos chegue o fin.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJ62FAU3Ii7z2qWQVbwq7hJ2osx7Fbxp3aEEpPH8L4joJ9rlNKbIXlG1kygZ5ztBQHPoM7ffn5mdCAfPKgE4c5ZDNV7KJ7Uf8_Zz_7YqsKFHFs67BG9FxOU3pjjSFz-o7xVdcYFEhOFOaOd0OPyUQuuw8njvQHt3_jckyJbM4-NSBFfGLSjZ9z63sxoa8/s4096/IMG_20230802_113745006.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJ62FAU3Ii7z2qWQVbwq7hJ2osx7Fbxp3aEEpPH8L4joJ9rlNKbIXlG1kygZ5ztBQHPoM7ffn5mdCAfPKgE4c5ZDNV7KJ7Uf8_Zz_7YqsKFHFs67BG9FxOU3pjjSFz-o7xVdcYFEhOFOaOd0OPyUQuuw8njvQHt3_jckyJbM4-NSBFfGLSjZ9z63sxoa8/w300-h400/IMG_20230802_113745006.jpg" width="300" /></a></div><br /><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-57392300874566324652023-07-31T16:21:00.000+01:002023-07-31T16:21:45.162+01:00PEDRAS NEGRAS<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtc0EBsMwCUtojs4TYgmO1ttP6I9SAQ-i8TVTXZ2MXWPAZZucREapgCsmjSyMXgTf6uZhYjeG_IPd4NC4yqbDHTkUL-B1lZ6yFYjACqEQeF__3a9nX_Ys2TeGyj1Vkp6nPZAspFzJFPoGpxvEnVuKe5DjDzBAUVLtDCVdxZIcR4--sg0nClNyJZqijGmQ/s2048/IMG-20230730-WA0005.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="921" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtc0EBsMwCUtojs4TYgmO1ttP6I9SAQ-i8TVTXZ2MXWPAZZucREapgCsmjSyMXgTf6uZhYjeG_IPd4NC4yqbDHTkUL-B1lZ6yFYjACqEQeF__3a9nX_Ys2TeGyj1Vkp6nPZAspFzJFPoGpxvEnVuKe5DjDzBAUVLtDCVdxZIcR4--sg0nClNyJZqijGmQ/w288-h640/IMG-20230730-WA0005.jpg" width="288" /></a></div><br /> Domingo, 30 de xullo, decidín facer unha excursión co grupo Galicia Infinita. Collín o autobús ás 8:00 en Lugo e nunhas dúas horas puxémonos no comezo da ruta que partía da igrexa de San Vicente do Mar.<p></p><p>Fomos pasando por praias ás que non chegan os coches. Nalgunha delas xa estivera hai uns cantos anos.</p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB6PSwH53jVWAoPd8-FkAjHMUOazL35Frc3P22cTPaFSfsFRIBPFPnMyJ5C0cFMFkLu46UIKGLHN9sJlHG3EGKlEgMVOSxf6rGx734dQesNf3f7KXoMmfLkjUpfGVRmUjuI9Z-5xRVUh2j6t224aRh2ycvptcMAUEOQExLH8l_LbSu5xSvslPf8z-oA6Q/s4096/IMG_20230730_122448075.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB6PSwH53jVWAoPd8-FkAjHMUOazL35Frc3P22cTPaFSfsFRIBPFPnMyJ5C0cFMFkLu46UIKGLHN9sJlHG3EGKlEgMVOSxf6rGx734dQesNf3f7KXoMmfLkjUpfGVRmUjuI9Z-5xRVUh2j6t224aRh2ycvptcMAUEOQExLH8l_LbSu5xSvslPf8z-oA6Q/w400-h300/IMG_20230730_122448075.jpg" width="400" /></a></div><br />Son como pequenas calas cheas de pedras redondeadas que forman conxuntos arquitectónicos e que se estenden todo ao longo do camiño que fomos transitando en fila india, sorteando pedras e penedos, sempre seguindo a linea de costa.<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKhOglAPrCqCDPmc4BqqCGu5AiwzBYg3qvY_nGrgXVowfpfYay7VC6havm103x4TdL3YgLAnugYjr6iEdBJvkOP3nfn_pLmbVdOIYgrKTKmhBE7AipYfYiDUChK_2jnqz4gy4EjQla7_n0ZanbtpTXmPbeWLW6KVNbbPVf9cKMLgrtUKFwodfCt5xr9_8/s4096/IMG_20230730_120005882.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKhOglAPrCqCDPmc4BqqCGu5AiwzBYg3qvY_nGrgXVowfpfYay7VC6havm103x4TdL3YgLAnugYjr6iEdBJvkOP3nfn_pLmbVdOIYgrKTKmhBE7AipYfYiDUChK_2jnqz4gy4EjQla7_n0ZanbtpTXmPbeWLW6KVNbbPVf9cKMLgrtUKFwodfCt5xr9_8/w400-h300/IMG_20230730_120005882.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>A esa hora da mañá apenas había xente nelas. A auga, de cor turquesa, convidaba a darse un baño, pero os quince kms de sendeiro que tiñamos que percorrer para chegar á praia da Lanzada, non permitían apenas demoras. O camiño non estaba sinalizado e no podiamos perder de vista o grupo, e a guía para non perdernos. Por certo, ela ía deixando unhas frechas que tiña que recollelas a persoa que viñera de última.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6Pb7QchcIM18heqQFEXmFJetOinbBjrjQRiipXFD8SyQ8O6Rmf-k5xeCOTpQoCK1wtyxnKTUjbX3NtOYVecvVVl-QFDE3yTmY8VxCw52ZeU_cn7e7Jaj9thw1kyik5Vw_1CrLRY335fvHYQqGqgr3qmvGlrdYpovgQAZS8n34nAfxMZCMMfVvne74f28/s4096/IMG_20230730_123509897.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6Pb7QchcIM18heqQFEXmFJetOinbBjrjQRiipXFD8SyQ8O6Rmf-k5xeCOTpQoCK1wtyxnKTUjbX3NtOYVecvVVl-QFDE3yTmY8VxCw52ZeU_cn7e7Jaj9thw1kyik5Vw_1CrLRY335fvHYQqGqgr3qmvGlrdYpovgQAZS8n34nAfxMZCMMfVvne74f28/w300-h400/IMG_20230730_123509897.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Aquí atopamos vestixios de algunha batería do exército cun canón apuntando ao mar. O chán que pisabamos era dunar e abondaban as prantas propias dese hábitat, que sempre chaman a miña atención pola súa rareza e resistencia ao calor e a aridez.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeDhqkvsUVLyUznDrVi2HQNNDprKwNvnRkx6cJ6yIMZkWsIMZC4DkMcyUtnRg9Xleo27fAq_DgZuDds07ufn553sBIO_hB7F-y7YDdFwc-I2oXP_Pb2wpVIKFmKjVzdhwu9Ulp855RS2IsFn2sRAS6hCT14DRbB2xHEhSTz3xGnBDqbyTs2c12giMVBeA/s4096/IMG_20230730_125951506.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjeDhqkvsUVLyUznDrVi2HQNNDprKwNvnRkx6cJ6yIMZkWsIMZC4DkMcyUtnRg9Xleo27fAq_DgZuDds07ufn553sBIO_hB7F-y7YDdFwc-I2oXP_Pb2wpVIKFmKjVzdhwu9Ulp855RS2IsFn2sRAS6hCT14DRbB2xHEhSTz3xGnBDqbyTs2c12giMVBeA/w400-h300/IMG_20230730_125951506.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>No cartaz que anunciaba a ruta, víanse pasarelas de madeira e afixérame á idea de que o percorrido sería por estes pasadizos de fácil andadura e sen ter que meternos por estradas, zonas de negocios turísticos etc... Moi lonxe diso, o que nos atopamos foi ter que transitar por zonas de chiringuitos, estrada principal a tope de coches nun domingo, cheiro a sardiñas asadas, urbanizacións tipo praia dos Cristianos en Tenerife. Mesmo pensei que me atopaba por aqueles lares, de non ser polo feismo que nos caracteriza no tocante ao turismo improvisado que nos pillóu en bragas e para o que aínda non estamos á altura.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVFtHMCsU6ZwCTIYWxBws_PrSpIMfc2etbqRI1L9oz4i-_dTBBNo81LnHYoSPkZbPdGp5nHl88Bcr5ssxsVLm6m_xTsSzIAcwDquBdOKj9HmfRuGD2haIadXTPlF_PXb-Cg5s1NSdOvXw6WBS99HkKFR4I_FChozFDsPH5fa0l6KNkOIienVq9sDqdD58/s4096/IMG_20230730_130038247.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVFtHMCsU6ZwCTIYWxBws_PrSpIMfc2etbqRI1L9oz4i-_dTBBNo81LnHYoSPkZbPdGp5nHl88Bcr5ssxsVLm6m_xTsSzIAcwDquBdOKj9HmfRuGD2haIadXTPlF_PXb-Cg5s1NSdOvXw6WBS99HkKFR4I_FChozFDsPH5fa0l6KNkOIienVq9sDqdD58/w300-h400/IMG_20230730_130038247.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Á medida na que iamos avanzando, as praias amosábanse máis concurridas e tiñamos que ir sorteando bañistas, coches, bicis, embarcacións...pero coa sorte de compartir conversas interesantes que nos levaban por outros paraísos como Gales, auroras boreais e moitas viaxes imaxinarias que se farán realidade ou non.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3bz9ESzxnVQ-0k1eICdYY910-bRrAsABRBNrXpsAdyE-9_Dqjyzg4byzB1_kNBUfj7r2ZDh4bhxsy6TbeK-4ZLVdcfCFYOcNmViAj-B8rRUhgETT4RUUOBta-1BjvLDOkbUMYE1fYIybyO5xi7LqU4b4p_A392Gm0c0i4tpdYOYa6_OpyGLbaTgXmwcM/s4096/IMG_20230730_130141993.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3bz9ESzxnVQ-0k1eICdYY910-bRrAsABRBNrXpsAdyE-9_Dqjyzg4byzB1_kNBUfj7r2ZDh4bhxsy6TbeK-4ZLVdcfCFYOcNmViAj-B8rRUhgETT4RUUOBta-1BjvLDOkbUMYE1fYIybyO5xi7LqU4b4p_A392Gm0c0i4tpdYOYa6_OpyGLbaTgXmwcM/w400-h300/IMG_20230730_130141993.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Coñecemos dúas mozas colombianas que sacaban fotos e fotos todo o tempo. Tamén nolas facían a nós se lle lo pediamos, e unha delas levaba un vestido roxo ata os pés e que luce na foto da igrexa pola que pasamos. Ela sí que viña preparada para a pasarela!</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEictQr3ksmGcEn9UIYRAO9FmRbjBfTRDShYLMfRIpK8EzSllOiIaEV8AIOKWwvV7M69IWffGeALRGabT8ocCFQVB1qZ6bSLFVcXQp07UoqJ9VJV8RuV9xN9vvnoJ1Xai3ffMyEZI3DhMhlR7B3rDRo2KSocUYKF9aVBCSTJ-INO4Dmj0DbyzTz6lvB-hAc/s4096/IMG_20230730_112353295.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEictQr3ksmGcEn9UIYRAO9FmRbjBfTRDShYLMfRIpK8EzSllOiIaEV8AIOKWwvV7M69IWffGeALRGabT8ocCFQVB1qZ6bSLFVcXQp07UoqJ9VJV8RuV9xN9vvnoJ1Xai3ffMyEZI3DhMhlR7B3rDRo2KSocUYKF9aVBCSTJ-INO4Dmj0DbyzTz6lvB-hAc/w300-h400/IMG_20230730_112353295.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Cando chegamos ao principio da praia da Lanzada, aínda nos faltaban varios quilómetros para percorrela ata chegar ao sitio onde nos agardaba o autobús co noso xantar. Pola mañá, quen quixo quedarse na praia, puido facelo. Eu decidín non quedar e case me pesóu porque perdín de aproveitar as mellores horas para estar na praia e así tivemos que soportar as de máis calor se queríamos poñer os pés na area porque o que era bañarse, imposible con tanta onda e mar picada. A praia estaba chea de xente, unha espida de todo e outra, coma mín, vestida para protexerse do sol. Nin rastro dunha sombra baixo a que refuxiarse tan sequera para xantar.</p><p>Penso que tiña que ter sido á inversa, empezar na Lanzada e acabar por ónde comezamos. Pero como 'All is well if ends well' nada hai que dicir. Chegamos de volta a Lugo sobre as 20.30 da tarde e coa sensación de ter visto o mar.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAHwmz3-2Cf973eAMf5vW5hhmkNWU9XgoeeqPtIOFZVL2H1xJakVKO7dr2ZpR8X3fYNfB6WCFjHiRcq_PVrWaxoaRpPxT5iAUIK3s_K5o8IFPaQqMJuoiZ_6eUYYgplwdrF5nM2ALMx2mYOP-3-TfyWeKlkSeYEuG1UtSBBnQ62j0pB9zsi5jsUcXdF-A/s1947/IMG_20230730_114545134_HDR~2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1947" data-original-width="1048" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAHwmz3-2Cf973eAMf5vW5hhmkNWU9XgoeeqPtIOFZVL2H1xJakVKO7dr2ZpR8X3fYNfB6WCFjHiRcq_PVrWaxoaRpPxT5iAUIK3s_K5o8IFPaQqMJuoiZ_6eUYYgplwdrF5nM2ALMx2mYOP-3-TfyWeKlkSeYEuG1UtSBBnQ62j0pB9zsi5jsUcXdF-A/w215-h400/IMG_20230730_114545134_HDR~2.jpg" width="215" /></a></div><br /><p></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-30010447371378455242023-07-17T11:13:00.001+01:002023-07-17T11:20:56.992+01:00ROTEIRO POR CABO PRIOR<p><br /></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvkOc7621W8JFW5uCdsaYr8IQiraZBDMr_b7Oo5KQvJpGIekXVEWXNSC5gptB8xnP2tAiYIYB44RPNHHxR4R5vhg4VSRzrHBMTg2sMvS0a9R3lNAArwcMyRYiSxX7MXmD0hv-IqnWpXHd49M8h1yp-jQUwC9Wbh13-_7L0Q9VcH-wIOfsyCNM7pMQPnLg/s4096/IMG_20230716_174518544.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvkOc7621W8JFW5uCdsaYr8IQiraZBDMr_b7Oo5KQvJpGIekXVEWXNSC5gptB8xnP2tAiYIYB44RPNHHxR4R5vhg4VSRzrHBMTg2sMvS0a9R3lNAArwcMyRYiSxX7MXmD0hv-IqnWpXHd49M8h1yp-jQUwC9Wbh13-_7L0Q9VcH-wIOfsyCNM7pMQPnLg/w400-h300/IMG_20230716_174518544.jpg" width="400" /></a></div><br /><br /><p></p><p> E se nada ocorre por casualidade?</p><p>Atopei, por casualidade, no Facebook o cartaz que anunciaba este roteiro, e sen pensar dúas veces, xa me apuntei para facelo. Moi convencida de que me ía gustar. E así foi!</p><p>Saímos de Lugo nun autobús grande, con guía, e dirixímonos hacia Ferrol. Unha costa que poucas veces teño ocasión de visitar. A Costa Ártabra esténdese dende Estaca de Bares, onde o ócéano Atlántico conflúe co Mar Cantábrico ata o sul de Ferrol dando lugar á Ría de Ferrol, Betanzos, Ares. Lugares como Cariño, San Andrés de Teixido, Ortigueira, Valdoviño, Mugardos...son algúns dos que se estenden ao longo desta costa que os romanos bautizaron como Magnus Portus Artabrorum.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjYb7wpE3gvgt134FrxPeK3J3lszm6pJUATrMAUaG0IYkIrMI0_MXLA3pG_58ATHJvqr0V762Ze1aUeyd2eXcC6DkFVlDG5wSrsz32k_svFKKnzsHCY37Bedsb3ZKOgdJmdw_ABVK1RKNk6CgAReSHSs5jOmbceiF-PHTpUkDcaOflOUwKJ4fkN9H4Iw/s4096/IMG_20230716_121924020.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjYb7wpE3gvgt134FrxPeK3J3lszm6pJUATrMAUaG0IYkIrMI0_MXLA3pG_58ATHJvqr0V762Ze1aUeyd2eXcC6DkFVlDG5wSrsz32k_svFKKnzsHCY37Bedsb3ZKOgdJmdw_ABVK1RKNk6CgAReSHSs5jOmbceiF-PHTpUkDcaOflOUwKJ4fkN9H4Iw/w400-h300/IMG_20230716_121924020.jpg" width="400" /></a></div><p><br /></p><p>Comezamos o roteiro partindo da praia de Doniños polo seu lado máis oriental e fomos bordeando a península, con fabulosas vistas dun mar embravecido e poderoso que forma acantilados de 170 metros de altura e dende onde poidemos ver un faro que estivo activo dende mediados do S. XIX xunto cunha batería militar abandonada no 1998 e da que quedan restos que foron parte de búnkers, polvoríns, túneis, pozos e garitas de vixiancia.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8lcar3CXNxGgNTFa5pkl0nU_YktH2QLewNjT2YzmhWhKywCZS1bpVEhBODaoJlhzSFoo-Fe7ebV1gpyxDqX3bEfdqyiGsvsuqyanDltHJ1XtPBp5yDsYYL7VuO9sS_DBnAjzYuulcE_84cpFJNl2h7MqyPsWV4fZBycxk8-kG8MX0nooeIxJTqHJQzYw/s4096/IMG_20230716_144156127.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8lcar3CXNxGgNTFa5pkl0nU_YktH2QLewNjT2YzmhWhKywCZS1bpVEhBODaoJlhzSFoo-Fe7ebV1gpyxDqX3bEfdqyiGsvsuqyanDltHJ1XtPBp5yDsYYL7VuO9sS_DBnAjzYuulcE_84cpFJNl2h7MqyPsWV4fZBycxk8-kG8MX0nooeIxJTqHJQzYw/w400-h300/IMG_20230716_144156127.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>O camiño, ao principio pedregoso, cheo de coios que se foron desprendendo das rochas, (as máis antigas da Península Ibérica), debido a teimosía da forza mariña nesa zona onde o perigo é inminente sobre todo nos temporais do inverno, foise suavizando e facéndose máis transitable e mulido á medida que avanzabamos cara á praia de Doniños de onde comezamos a ruta circular. Houbo tramos de ir case monte a través, por estreitos carreiros que me fixeron pensar nos bosques de laurisilva das Illas Canarias, e logo humedais onde abondan as xunqueiras e herbosas.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgb5L8T6HglA8hMTieMVfgrTBCxUdAgWk0eseXPHXyU0-p5UiLBwshX3L_upMepTOAEWh8dCIUrMAtF5lfiqXkQytpLDIyIusy7vSX4IGVHp80vWV3SV7WzYljSrWLO3gPlVhm8T2liPwHYI2V0GbNkZ-hgCpmT_PP3FSc9hXdMXjHHou2bTSgu09fJMKg/s4096/IMG_20230716_122932633_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgb5L8T6HglA8hMTieMVfgrTBCxUdAgWk0eseXPHXyU0-p5UiLBwshX3L_upMepTOAEWh8dCIUrMAtF5lfiqXkQytpLDIyIusy7vSX4IGVHp80vWV3SV7WzYljSrWLO3gPlVhm8T2liPwHYI2V0GbNkZ-hgCpmT_PP3FSc9hXdMXjHHou2bTSgu09fJMKg/w300-h400/IMG_20230716_122932633_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p>Paramos na praia de San Xurxo, unha praia moi visitada por surfistas na que fixemos algunhas fotos cos arroáces de mentira e seguimos camiño ata a praia de Doniños entrando nela polo lado máis occidental, na que nos agardaba o autobús coas nosas vituallas que degustamos á sombra de pinos e con vistas fabulosas a esa praia de gran ondeaxe na que só nos puidemos "refrescar" nun tramo de apenas cinco metros e cos socorristas a pé de onda sen pestanexar.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiGwp7chZA_KTeWbOsKKRquHMqcfrAkkBYlf3zfz4iftlindTgr3456rCJPJdaZiiz_6dsVECNtEh2lXxVEl4FyLtmZjsaNQG8QMjHAE0TFIpRHdE7euRI1OIy89R5Xo83hcbwPvbshSVGy45jZLS0sDPVFqXjx2pk9aXfqAfAHWQQ4hdjPrT9ZLP50YI/s4096/IMG_20230716_130405831.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiGwp7chZA_KTeWbOsKKRquHMqcfrAkkBYlf3zfz4iftlindTgr3456rCJPJdaZiiz_6dsVECNtEh2lXxVEl4FyLtmZjsaNQG8QMjHAE0TFIpRHdE7euRI1OIy89R5Xo83hcbwPvbshSVGy45jZLS0sDPVFqXjx2pk9aXfqAfAHWQQ4hdjPrT9ZLP50YI/w400-h300/IMG_20230716_130405831.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>Un brindis en inglés no chiringuito, degustando unha cervexa ben merecida, fixo que dúas rapazas da mesa do lado se voltearan a ollarnos. Eran "guiris". Logo dunha pequena conversa en inglés, seguimos rumo a outra parte.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW_k7NZWXVo0i8d5KJC4a0qv7wnTy0VKLnqnBT7quSs9YQQ3sUWClnCDeqCN4OdKuJoVEKL0AiNu71CiszjmL-YJgwKsk6E6UJ_MCRIBppGSTN47bD_9teSJNRQVm1YB3o48HMS664IShfDii39LDeQfA423d9M9yrV1aPW5ffr9n8uB8sZweAoq6m_X0/s4096/IMG_20230716_133913143.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW_k7NZWXVo0i8d5KJC4a0qv7wnTy0VKLnqnBT7quSs9YQQ3sUWClnCDeqCN4OdKuJoVEKL0AiNu71CiszjmL-YJgwKsk6E6UJ_MCRIBppGSTN47bD_9teSJNRQVm1YB3o48HMS664IShfDii39LDeQfA423d9M9yrV1aPW5ffr9n8uB8sZweAoq6m_X0/w400-h300/IMG_20230716_133913143.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>A práctica do inglés durante toda a camiñada cun compañeiro moi docto en linguas, fixo que non me enterara da quilometraxe que lles metín aos botíns Clarks, made in Britain.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitP7l4fB9ZEGYp0p1V8Zv4JKSBi0uJseQjQgUg34upghgFncM9Xz3aaN9qVwIgxvJMrmrB4-mZvqn5B9BQSjmuwP2FsVXZXDvm_t1lGdZI3D0oX9QDcpUJBUOfW-yEd6YKk0zFvq1eEnSovc0GkUpu3k1KLrZafjXarw4jHd4YwueiCPapFycalU89TIo/s4096/IMG_20230716_174728159_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitP7l4fB9ZEGYp0p1V8Zv4JKSBi0uJseQjQgUg34upghgFncM9Xz3aaN9qVwIgxvJMrmrB4-mZvqn5B9BQSjmuwP2FsVXZXDvm_t1lGdZI3D0oX9QDcpUJBUOfW-yEd6YKk0zFvq1eEnSovc0GkUpu3k1KLrZafjXarw4jHd4YwueiCPapFycalU89TIo/w300-h400/IMG_20230716_174728159_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com16tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-12016164424034054962023-07-08T20:20:00.004+01:002023-07-09T10:20:03.647+01:00RUTA DAS FERVENZAS DO EO<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJ98RYqvv8fQxxm4vIvFYgPObIsYppwolV9RpzhqAn2exMvxS3mh1Rnf-zmqj1jtGYLdavkVibzZxQu_0rMtIua1pZaRE9P9OD-lY4iYcnpUlIw6a_BQmho6OI61dZwGnS4v162j-9Y_VUZpFX2aHxbsjylASWAJUL8qj_F_oSOfLVPuzoo4hfCm3lmyc/s2000/IMG-20230708-WA0025.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1500" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJ98RYqvv8fQxxm4vIvFYgPObIsYppwolV9RpzhqAn2exMvxS3mh1Rnf-zmqj1jtGYLdavkVibzZxQu_0rMtIua1pZaRE9P9OD-lY4iYcnpUlIw6a_BQmho6OI61dZwGnS4v162j-9Y_VUZpFX2aHxbsjylASWAJUL8qj_F_oSOfLVPuzoo4hfCm3lmyc/w300-h400/IMG-20230708-WA0025.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Un día chuvioso a máis non poder non conseguíu botarnos para atrás. Deixamos os coches en San Paio e con paraugas e chuvasqueiros visitamos a fervenza da Acea de Serra, que por certo, ten un acceso imposible para quen non teña por costume saltar paredes. Con todo, uns cantos pasamos ao outro lado para vela de preto e os e as demáis tiveron que conformarse con vela de esguello dende a veira do prado coa acea por medio. Mellor iso que sair cunha pata coxa.</p><p>Falamos con unha veciña de San Paio que xa nos tiña o café preparado pero estragóuselle o muíño e tivemos que pasar sen él. </p><p>O sendeiro estaba limpo de facía poucos días. Boa laboura do Concello de Baleira e que agradecemos xa que de non ser así, estaría intransitable. Aínda arrecendía a ramaxe recén cortada. </p><p>Agardábanos a fervenza máis fermosa na redonda e tamén a máis agachada e difícil de dar con ela. A fervenza da Ferrería onde se xuntan o Eo e o río de Cubilledo, nome que dá nome á parroquia ou a parroquia ao río!</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiF2zRPYV5XH3bGcMxYj5R4g4NQyHkLO5CUbO1mTMsZrG16EL-xklwK9_E3QAgluKQuNMWFfmRLLIp5syGR7EPeX0I7_TVOAYVqNEzv_uEWt7sN9OfKATqi5USfJK3ppHPsvjBD8iXnzUapLdKD9MYt-yjmWL6H-WTuCQ0SjZbsBwEkohcSRl-C4werqas/s1600/IMG-20230708-WA0007.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiF2zRPYV5XH3bGcMxYj5R4g4NQyHkLO5CUbO1mTMsZrG16EL-xklwK9_E3QAgluKQuNMWFfmRLLIp5syGR7EPeX0I7_TVOAYVqNEzv_uEWt7sN9OfKATqi5USfJK3ppHPsvjBD8iXnzUapLdKD9MYt-yjmWL6H-WTuCQ0SjZbsBwEkohcSRl-C4werqas/w400-h300/IMG-20230708-WA0007.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Fixemos as fotos cos paraugas e máis cun canciño que nos acompañóu de bó grao. Entre nós estaba a escritora castrovedense Ánxela Gracián e o seu fillo Manuel, de cinco anos. </p><p>Dende alí, fomos tomando decisións segundo se nos presentaba o día e o roteiro. Non quixemos aventurarnos por sitios sen desbrozar e retornamos a San Paio polo mesmo carreiro.</p><p>Xa, nos coches, mollados ata a médula, fomos a Esgrade, outra aldea veciña onde nos agardaba Tino na súa casa natal onde agocha todo un museo etnográfico coas cousas que conservóu da súa casa de labranza e criadora de bois que se exportaban a terras de León por camiños primitivos, case campo a través, e que duraba a viaxe quince días alomenos. Por iso se coñecía como a casa do boieiro pero que acabóu por chamarse a casa do medio, quizá por estar no medio das outras.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXhRGVBvYjRkhIqbjBoaLnRAFq6Xz0yCOSIkamhjBsaa_IqJhajuqaEkJYi8_Iek7nxSPsV2gcOrlsER78kFw4mKtFv3MnoFeEbeFKbdNDnkjQDb4taGArgJjZu7qvMeQ4bH5CfcSSx9PIGcg8cMOidJ7yS7WfLbCSKCz-EpNKE8cB_JT22hFDNxJptVQ/s1600/IMG-20230708-WA0009.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXhRGVBvYjRkhIqbjBoaLnRAFq6Xz0yCOSIkamhjBsaa_IqJhajuqaEkJYi8_Iek7nxSPsV2gcOrlsER78kFw4mKtFv3MnoFeEbeFKbdNDnkjQDb4taGArgJjZu7qvMeQ4bH5CfcSSx9PIGcg8cMOidJ7yS7WfLbCSKCz-EpNKE8cB_JT22hFDNxJptVQ/w400-h300/IMG-20230708-WA0009.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Cun hórreo restaurado e ben conservado, deixóu intactas as cuadras do gando xunto á cociña moderna e a antiga lareira na que nos tiña un lume preparado que nos soubo a gloria despois de virmos mollados e fríos, foi como entrar nun útero materno, acurrunchados uns cos outros/as, xurdiron as cancións de taberna de xeito espontáneo e, eu, marchei buscar o acordeón ao coche, que levaba preparado para tocar no nacemento do Eo, pero coa chuvia, houbera sido imposible. Aquel era o momento e nada me cortei en tocar, como boamente sei e puiden, algunhas pezas das nosas de antes.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPJL7eri7piYl0iLiHOJLRwpU274tqrDOIqIa6G6FJ4x3entmjJptTzkFZY8-q1XZviavRYpYGcPVAEykV0i9_vCJNJ0dgszzJiZIt7gNufq0yNUvQkC6Qef4_qn0m9ChpFtESfUDsQnM6v_7ALlczTenW2CPeraXzuNcSszOY1jDXlDcr0CQ9-Eo_8qw/s1600/IMG-20230708-WA0006.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPJL7eri7piYl0iLiHOJLRwpU274tqrDOIqIa6G6FJ4x3entmjJptTzkFZY8-q1XZviavRYpYGcPVAEykV0i9_vCJNJ0dgszzJiZIt7gNufq0yNUvQkC6Qef4_qn0m9ChpFtESfUDsQnM6v_7ALlczTenW2CPeraXzuNcSszOY1jDXlDcr0CQ9-Eo_8qw/w300-h400/IMG-20230708-WA0006.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Logo tocóulle o turno ao anfitrión, Tino, que nos explicóu moitos detalles da súa familia antepasada e do que alí acontecera, sendo él neno, que logo emigróu á cidade e agora convirte a casa nun museo e ponlle o nome TABERNA /POUSADA DO BOIEIRO.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZVFv7D381vc9X0IVXMmXLnmpHvPXkAB0wwlwV0C381saAQAUKGe6VIknCX1OboxnTVN3ndzA3_lyKnZrdAQIKagkz9ipchQJUQS7thy9cjkMVBcY4eImSbFzMiQn6pJvelBJ3fUEk0SCd1OtRVSimiyzK0GE5vt--ovrfr8JPnIH_29Fh1_iw9tp7vcw/s1600/IMG-20230708-WA0008.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZVFv7D381vc9X0IVXMmXLnmpHvPXkAB0wwlwV0C381saAQAUKGe6VIknCX1OboxnTVN3ndzA3_lyKnZrdAQIKagkz9ipchQJUQS7thy9cjkMVBcY4eImSbFzMiQn6pJvelBJ3fUEk0SCd1OtRVSimiyzK0GE5vt--ovrfr8JPnIH_29Fh1_iw9tp7vcw/w400-h300/IMG-20230708-WA0008.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Case me emociono ao ver o chinero da cociña feito por meu pai e máis o mostrador da cantina, que tanto se parece a que tiñamos nós en Fonteo.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxQXHt1Fg7FhXTppC-r9e1L3BFHT_c8X0p077SUVyGwfRobUCjhUhBizPpWd1v7KnWWTOTW2RdT0jXT9XMstdOABI7Wr1uRWc2uLnnO72thBACYw62GEZzRCZxr_ZBUryzTlFZZbkvlbEcnLYH5rbHcYzoqwphzRwTT9oZA3SF81A3Z4fn4-sMt8jL1Tw/s4096/IMG_20230708_122216641.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxQXHt1Fg7FhXTppC-r9e1L3BFHT_c8X0p077SUVyGwfRobUCjhUhBizPpWd1v7KnWWTOTW2RdT0jXT9XMstdOABI7Wr1uRWc2uLnnO72thBACYw62GEZzRCZxr_ZBUryzTlFZZbkvlbEcnLYH5rbHcYzoqwphzRwTT9oZA3SF81A3Z4fn4-sMt8jL1Tw/w400-h300/IMG_20230708_122216641.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Deixamos Esgrade, dende ónde pensabamos seguir para a Corte Vella pero como chovía e se achegaba a hora do xantar, fomos de volta para Fonteo para ver o nacemento do río Eo onde Manuel Muñiz nos leu varias páxinas do recén estreado libro de Manuel Vázquez, "O pracer da chuvia" nas que fala da Marronda, do Eo e das aldeas sen xente. Nunca mellor ocasión para falar dese pracer da chuvia que nos aloumiñóu toda a mañá e que nós recibimos como a terra a recibe, sabendo que non hai mal que por ben non veña.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpdiRPtSBsK8iPj5D7OonlluwIlm_TkdoxS0uTX6fg5A4btcsPCe-dbRcEmPx2cL1dlJYDJR-ayDKc0iZMjdE0OjH9wHHMUxaqIIwNANgXGWCLSx7KI_UZjyGhezQ7X3cPiGLXg3FOnz_Rd8sBsico9z1I-5SClKkQ6MgGeqRZQC2H9GKBmDIt6xvDk48/s4096/IMG_20230708_130736782_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpdiRPtSBsK8iPj5D7OonlluwIlm_TkdoxS0uTX6fg5A4btcsPCe-dbRcEmPx2cL1dlJYDJR-ayDKc0iZMjdE0OjH9wHHMUxaqIIwNANgXGWCLSx7KI_UZjyGhezQ7X3cPiGLXg3FOnz_Rd8sBsico9z1I-5SClKkQ6MgGeqRZQC2H9GKBmDIt6xvDk48/w400-h300/IMG_20230708_130736782_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p>Rematamos a xornada cun xantar de confraternidade nun restaurante de O Cádavo e coido que ninguén tivo queixa do día, nin da chuvia nin de mín, que organicei a ruta da mellor maneira posible.</p><p>Dixen que tiña un plan B por se chovía, e saíume ao encontro cando, onte, en Lugo, me atopei con Tino e nos suxiríu que foramos ata a súa casa museo. </p><p>O mellor café que nos podía ofrecer, foi o lume na lareira, o fume, a gramalleira e o pote colgando e tantas e tantas cousas que evocan un pasado que me é ben coñecido. </p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-49191953726192899302023-07-03T13:32:00.004+01:002023-07-04T19:38:20.197+01:00I LOVE BREAKFAST TIME!<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2fZJl-Qz0e7ZEE5y0bRJfkmg5q9I8f-HKw4SdTTBF0ykKmub6R7CWybNlG9sUVUB32LsZQTUNmytznAAgR4vCVqPBqgYCz4uIusfxoALIYNL6w2aJVw-CgQDWysrRov6xu9JLwycRytz17W3oWiEv5vIdQ-tmy7kBB2lJiGM7HEeijECgNoEZ5QMjW9g/s4096/IMG_20230703_093229138.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2fZJl-Qz0e7ZEE5y0bRJfkmg5q9I8f-HKw4SdTTBF0ykKmub6R7CWybNlG9sUVUB32LsZQTUNmytznAAgR4vCVqPBqgYCz4uIusfxoALIYNL6w2aJVw-CgQDWysrRov6xu9JLwycRytz17W3oWiEv5vIdQ-tmy7kBB2lJiGM7HEeijECgNoEZ5QMjW9g/w300-h400/IMG_20230703_093229138.jpg" width="300" /></a></div><br /><p></p><p><br /></p><p>Nada coma empezar a xornada cun bó almorzo. Non ten que ser sempre o mesmo. Iso sería moi monótono e pouco beneficioso para a nosa saúde. Hai que variar, deixarse levar polo que o corpo che pide en cada momento. Saber entendelo e ir acorde con él.</p><p>Tamén é verdade que depende dos ingredintes que teñas á man. De nada serve querer comer algo que non tes na casa nen vas ter á primeira hora da mañán.</p><p>A min sempre me gustóu variar, incorporar alimentos novos, ler, ver e observar cómo almorza o mundo. Fíxome moito no que recomendan nas revistas de saúde, nas dietas doutras culturas e do que eu considero que pode ir ben ás necesidades, sobre todo, ás miñas. Non ten que ser igual para outros e outras. </p><p>O da foto é algo que como habitualmente: despois de ter tomado, non sempre, un vaso de auga con sementes de liño, mel, limón e levadura de cervexa e agardar unha media hora facendo outras cousas, o seguinte é tomar unha froita. Hoxe foi laranxa. Mentres todo isto vai circulando polo meu dixestivo, eu preparo té verde, normalmente, pero pode ser algún día, café, unha infusión...e tamén cociño para os meus animais.</p><p>Ultimamente, por mor dunha dieta que se me recomendóu, deixei de consumir trigo e paseime ao trigo sarraceno, que non é trigo, aclaro ben, é unha semente e non ten gluten. Pero para non deixar de lado o gluten totalmente, alterno con pan de millo, que xa sabemos que leva gluten porque se fai mesturado con trigo.</p><p>As torradas de hoxe, levan aceite de oliva, allo, aguacate, sardinillas, tofu e sementes de papoula.</p><p>Acompañéi con duas noces e kéfir de leite que elaboro con leite de cabra. E tamén duas tazas de té verde.</p><p>Atrás quedaron os meus estudos de nutrición e dietética, por correspondencia na Escola Mayo de Barcelona pero xa antes e despois seguín interesándome polo que comemos. Penso en tanta xente que non sabe o importante que é unha dieta axeitada a cada persona!</p><p>A miña netiña de cinco anos xa sabe ver nas etiquetas o que é ou non saudábel. Quedei impresionada!</p><p>A nós nada diso nos ensinaron na escola nin na casa. Agardo que as xeracións futuras saiban coidarse mellor do que nós o fixemos ate agora.</p><p>Dime que almorzas e direiche quen es!</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgf4ZRyRqPICixl4_hoJCMQm9NrcvY5MrKXQKwZw0GabEVd3FJeVOROx7keUwrKIyriDOUtaaDAQ6BME63B2VSvirIYc5AVCumjZp4z1RDE79B6bW14FABg3rCGL0-mgtNCPVGtz-XVDxmt_CuZJ8kksICwn5jy59mY5vfO_csjp-QyyVpTzwdg0Y48uFY/s4096/IMG_20230704_191005078.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgf4ZRyRqPICixl4_hoJCMQm9NrcvY5MrKXQKwZw0GabEVd3FJeVOROx7keUwrKIyriDOUtaaDAQ6BME63B2VSvirIYc5AVCumjZp4z1RDE79B6bW14FABg3rCGL0-mgtNCPVGtz-XVDxmt_CuZJ8kksICwn5jy59mY5vfO_csjp-QyyVpTzwdg0Y48uFY/w300-h400/IMG_20230704_191005078.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Porridge de flocos de aveia, farelo de trigo, polenta italiana (expres) en leite de améndoa. Noces, dátiles, papoulas, ralladura de limón, algo de sal e acompañada dunha banana e kéfir. É outra das moitas opcións que teño para almorzar ou cear.</p><p><br /></p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com16tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-85421725811151644322023-06-25T11:06:00.001+01:002023-06-25T11:35:16.877+01:00EMPANADA DE MEXILLÓNS CON FIGOS<p> Tanto de inverno como no verán, a cociña dunha casa rural é sempre o corazón da casa.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKq8S2ng8wMo7uamZco0qgpk-nynrg-qkEvV_9i6CFO3CEXF7Cx-JjPO5WHVLkT-DSLlq7mdRQx6Sc5ak8nKol5RfsdcHNU03kVeu_irYYCwm0qQSs8M6dQGVbMCgzWbaUFZ1Gqa68K0GkK05LasgA1c-r2WQLfiYizpIaqBdm-ja_h7sZxCd9qjtTl1w/s4096/IMG_20230625_115932514.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKq8S2ng8wMo7uamZco0qgpk-nynrg-qkEvV_9i6CFO3CEXF7Cx-JjPO5WHVLkT-DSLlq7mdRQx6Sc5ak8nKol5RfsdcHNU03kVeu_irYYCwm0qQSs8M6dQGVbMCgzWbaUFZ1Gqa68K0GkK05LasgA1c-r2WQLfiYizpIaqBdm-ja_h7sZxCd9qjtTl1w/w300-h400/IMG_20230625_115932514.jpg" width="300" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Paredes de case un metro de ancho, feitas de pedra, fan que no verán, o interior das casas sexan como bodegas e a temperatura do máis agradable en comparación dos case corenta graus que pode haber fóra algúns días. </p><p>E de inverno, co lume na cociña de leña, tamén é o sitio ideal para sentirnos alleos ao frío que vai fora.</p><p>Así que, nada mellor que adicarnos a crear receitas que podamos degustar e compartir mentres o forno fai o seu e ordenador pon o traballo teórico de escribir sobre o que se cociña.</p><p>Hoxe, ocurréuseme mesturar dúas fariñas: trigo e millo. Non tiña nin idea de cómo ía resultar.</p><p>A miña receita preferida para elaborar a masa é usar unha boa cervexa, aceite de oliva, pizca de sal e as fariñas que decida poñer.</p><p>O recheo, esta vez, leva cebola, mexillóns frescos feitos ao vapor e uns figos pasos que me sobraran do inverno.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnZBLE7d5aTRqB9ZWvq5vtVhZjOulkR4vOUxcuxDVktyTdbzrNa1VC0LbvTXs-XdD9z7DMNferBUfuQALm7wX_O0brKUwNtSMmxbQAoZmMW_0YScAlmS8lpekV64BENFyNaawWc6zAaNGV01mFGaS4JcCW1DEJnf_gLpLElSkoylU1PvXLOByW-TLVauY/s3694/IMG_20230625_104844765~2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3694" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgnZBLE7d5aTRqB9ZWvq5vtVhZjOulkR4vOUxcuxDVktyTdbzrNa1VC0LbvTXs-XdD9z7DMNferBUfuQALm7wX_O0brKUwNtSMmxbQAoZmMW_0YScAlmS8lpekV64BENFyNaawWc6zAaNGV01mFGaS4JcCW1DEJnf_gLpLElSkoylU1PvXLOByW-TLVauY/w333-h400/IMG_20230625_104844765~2.jpg" width="333" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Non é unha empanada para comela no mesmo día. Aproveito para conxelala en racións e ila consumindo ao longo do verán.</p><p>Coido que me saíu sabedora!</p>Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-4455649008447987181.post-73320460568999893022023-06-11T11:10:00.003+01:002023-06-11T15:34:52.020+01:00A FONTE DO TEIXO ( ruta)<p> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnPYzzFChn1h8TBFED8N6-KJ2Gv3sGgUBdaqMdF7PdknylZx5rkgRkfpXCgnL-BMeP18sZWVSDMFYegi-i8mX9vT8OHLXujiF2_s8dfeUta58SxOaEv2ll6OivRuHl49SrbnYZ5hi1lKwA2bhf0YlTgCSdXtu-N23JXMmKU7s25D6t8A9akFtMSBXl/s4096/IMG_20230610_102644831.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnPYzzFChn1h8TBFED8N6-KJ2Gv3sGgUBdaqMdF7PdknylZx5rkgRkfpXCgnL-BMeP18sZWVSDMFYegi-i8mX9vT8OHLXujiF2_s8dfeUta58SxOaEv2ll6OivRuHl49SrbnYZ5hi1lKwA2bhf0YlTgCSdXtu-N23JXMmKU7s25D6t8A9akFtMSBXl/w400-h300/IMG_20230610_102644831.jpg" width="400" /></a></div><br /><p></p><p>A asociación Amig@s do Patrimonio de Castroverde, fomos convidados a facer unha ruta xunto co alumnado, profesorado, pais e nais do Colexio Uxío Novo Neira de Pedrafita do Cebreiro. </p><p>Xúntámonos diante do Concello sobre as dez da mañá e mentres agardabamos, cun pouco de frío e algo de chuvia, repartíronse bebidas para levar, e empezou a aparecer xente a cabalo, bebés en carros de bebé, xente en sandalias de verán...</p><p>Eu fíxenme unha foto xunto a unha escultura con base de xeixos cristalizados, xa que hai unha mina na contorna diste mineral.</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJOYUTbA5n8ujGfbCVD15SDAv6J8TTSfRiYSAlCO27Dw0C6EULV2UH2WiMJbypSbp6Oab3K-7m3Wm71VoxYWNxrkJA6vxDd7PcpkMNxMfcFl7pNm0Rkk70l1aNRQyD65oHQLJG6MjkaRmemm6nLeiWQ-jF2NdaKdRT-02YyBsOWc2jJ0l3XuZWxZjJ/s4096/IMG_20230610_100225989_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJOYUTbA5n8ujGfbCVD15SDAv6J8TTSfRiYSAlCO27Dw0C6EULV2UH2WiMJbypSbp6Oab3K-7m3Wm71VoxYWNxrkJA6vxDd7PcpkMNxMfcFl7pNm0Rkk70l1aNRQyD65oHQLJG6MjkaRmemm6nLeiWQ-jF2NdaKdRT-02YyBsOWc2jJ0l3XuZWxZjJ/w300-h400/IMG_20230610_100225989_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>O traxecto era de algo máis de catro quilómetros costa arriba, con algo de camiño chán para logo descer abruptamente por un cortalumes. A volta a Pedrafita fíxose polo mesmo sitio.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg45A0SNz1ZpXtWZkXjV4xF7uvDXjAjrtdAJskigaJzuB2tYKUYf6xVz0KkKVMyp6KMgh25YH3fC2V8WL7jrqUsdQ9Az43KaTbffOhqsE9S3ffe9uG9BBpfqd_6dskMk0-Eki7u1tftj99L7_njTa7B78b12ft27Fz9fWV4w2SZjQRsSOMIreFsfQSR/s2000/IMG-20230610-WA0033.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1500" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg45A0SNz1ZpXtWZkXjV4xF7uvDXjAjrtdAJskigaJzuB2tYKUYf6xVz0KkKVMyp6KMgh25YH3fC2V8WL7jrqUsdQ9Az43KaTbffOhqsE9S3ffe9uG9BBpfqd_6dskMk0-Eki7u1tftj99L7_njTa7B78b12ft27Fz9fWV4w2SZjQRsSOMIreFsfQSR/w300-h400/IMG-20230610-WA0033.jpg" width="300" /></a></div><br /><p>Cos paraugas, capas ou o que tiveramos, fómonos protexendo da fina chuvia que caía, a carón de piñeiros rubios ( Pinus sylvestris) coas súas ramas curvadas ata o chán e dos que hai en abondancia formando piñeirais ao longo de toda a ruta xunto con outras especies diversas: aveleiras, teixos, bidueiros, acivros e outros moitos.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9RpxckWXJYLz0AXkweybnZMiMLLKVXz8GR9edaIi9Ieb5wmmj9eyGlvIxfACKhHDYEa7N51TXLFsBwX_AeGKwQXxIvg1caUPnU99Ia2wvK_zndvzN3edfnVrefBkDaFBNFf_XY_l8U48sPSdRaQL-ulXwhfU5vBsAQIE0BjPBkct_055ohBoCM_Xz/s4096/IMG_20230610_113947568_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9RpxckWXJYLz0AXkweybnZMiMLLKVXz8GR9edaIi9Ieb5wmmj9eyGlvIxfACKhHDYEa7N51TXLFsBwX_AeGKwQXxIvg1caUPnU99Ia2wvK_zndvzN3edfnVrefBkDaFBNFf_XY_l8U48sPSdRaQL-ulXwhfU5vBsAQIE0BjPBkct_055ohBoCM_Xz/w400-h300/IMG_20230610_113947568_HDR.jpg" width="400" /></a></div><br /><p><br /></p><p>Vistas espectaculares diste grandioso paraxe, por onde descorre o Camiño Francés, comezo de peregrinaxe dende o Cebreiro ou de tránsito daqueles que veñen de máis lonxe.</p><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipSEL1D6G9a0rlZdhmhU6Qvam47E_wQAqRnrEfBXtZ2tcXxBS2EChl13AmM6psjrOzJ8xA0_aUEvXmsC4m9jHl3zR7jJ5Jpl7cUczWGo5GdqifckPRsfApKL91_EjrEpzECyr4tLeWpL-JRwKRQipnoVLqldK88zMmxD4IGvwBQdNV6bAwm5CJIPkp/s4096/IMG_20230610_113345357.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipSEL1D6G9a0rlZdhmhU6Qvam47E_wQAqRnrEfBXtZ2tcXxBS2EChl13AmM6psjrOzJ8xA0_aUEvXmsC4m9jHl3zR7jJ5Jpl7cUczWGo5GdqifckPRsfApKL91_EjrEpzECyr4tLeWpL-JRwKRQipnoVLqldK88zMmxD4IGvwBQdNV6bAwm5CJIPkp/w400-h300/IMG_20230610_113345357.jpg" width="400" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br /><p><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1fiG8abOSOMfllL5yQtZFETcftfevOuswd1re0hCtX6VNazJwWs0rAGGaFgup4kqTPxbyryu5DK7rSlwAs-o_NRlnwYJnjBzGk_0-6Krcn2w78-oje7HNNwz8kBa52ZvQm1s3HId3caxrrFupiWzrlIZ65DLQGc-CkovTFwheT5J0F7Ac9p49xLee/s4096/IMG_20230610_122847740.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1fiG8abOSOMfllL5yQtZFETcftfevOuswd1re0hCtX6VNazJwWs0rAGGaFgup4kqTPxbyryu5DK7rSlwAs-o_NRlnwYJnjBzGk_0-6Krcn2w78-oje7HNNwz8kBa52ZvQm1s3HId3caxrrFupiWzrlIZ65DLQGc-CkovTFwheT5J0F7Ac9p49xLee/w300-h400/IMG_20230610_122847740.jpg" width="300" /></a></div><br /><div>Como se pode ouservar, non hai presencia de parques eólicos, a deus grazas, nesta zona protexida e na que, polo de agora, non houbo debastación a causa dos lumes que son tan frecuentes en Galiza. Cruzo os dedos por iso!.</div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk8OG6O-Z_k5fylw4hN3uL6axuEBSDOjDjFiZdHM9R3FokG3dAA1endZ7NxoNdA1c4SbPcSonl2J1GwiI5sGLEpkS3i4uXVNXppK-T1PDycPH0qoeW5XzCfIjl6qjxCaaN9cTYFyFpIcoz9sfC9xHSgNcLkijos99pTuZFf-VYJcLkFLnMC4F3Z0h1/s1850/IMG-20230610-WA0036.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1492" data-original-width="1850" height="323" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk8OG6O-Z_k5fylw4hN3uL6axuEBSDOjDjFiZdHM9R3FokG3dAA1endZ7NxoNdA1c4SbPcSonl2J1GwiI5sGLEpkS3i4uXVNXppK-T1PDycPH0qoeW5XzCfIjl6qjxCaaN9cTYFyFpIcoz9sfC9xHSgNcLkijos99pTuZFf-VYJcLkFLnMC4F3Z0h1/w400-h323/IMG-20230610-WA0036.jpg" width="400" /></a></div><br /><div>Os cabalos, que fixeron a ruta cos seus respectivos xinetes, un adulto e un rapaz, descansan satisfeitos neste mirador do Cebreiro como seres nobles, obedientes e submisos pero tamén felices de ser capaces de subidas ben atrevidas e baixadas de vértigo.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijFbBieHP_kRv5bH5osEDtx0NQ2V-FSQKVO4x3-zwhpozRns6s7k5m_VMG83sFdyR1P1U0sooQy4UR_JZ9lVRtGGFU-WB9PFidz8uFen-fDA7rOdgSw1hR8vOgP_M4DB1U-p5MSCioLWC6aW_7vhFXrNwT-9ya_fCn8B8xyvLzWHdit6CtnxPXBFTB/s4096/IMG_20230610_115008718_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijFbBieHP_kRv5bH5osEDtx0NQ2V-FSQKVO4x3-zwhpozRns6s7k5m_VMG83sFdyR1P1U0sooQy4UR_JZ9lVRtGGFU-WB9PFidz8uFen-fDA7rOdgSw1hR8vOgP_M4DB1U-p5MSCioLWC6aW_7vhFXrNwT-9ya_fCn8B8xyvLzWHdit6CtnxPXBFTB/w300-h400/IMG_20230610_115008718_HDR.jpg" width="300" /></a></div><br /><div>Monumento aos peregríns que por aquí pasan e teñen o privilexio de desfrutar destas paisaxes tan fermosas, logo do seu esforzo e empeño para chegar a carón delas.</div><div><br /></div><div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmlnbHB19HXtVXlBHkfOn3yu09QuSEhPtrYyTCosTmGn_f2N-WJdZiVFZq9rCSZnL-hn-7eKT2H5O_W3uqjC1EVEwcvdzniZmqeq6BHEP3kgeON7UVyBZob-YUfCmWySihZ3wuJCqD0KMlDH3FTdxC3qwyDB_dggiGFIcf44Ce2bxVo2ftH7BJSKtw/s4096/IMG_20230610_115824928_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3072" data-original-width="4096" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmlnbHB19HXtVXlBHkfOn3yu09QuSEhPtrYyTCosTmGn_f2N-WJdZiVFZq9rCSZnL-hn-7eKT2H5O_W3uqjC1EVEwcvdzniZmqeq6BHEP3kgeON7UVyBZob-YUfCmWySihZ3wuJCqD0KMlDH3FTdxC3qwyDB_dggiGFIcf44Ce2bxVo2ftH7BJSKtw/w400-h300/IMG_20230610_115824928_HDR.jpg" width="400" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="text-align: left;"><br /></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="text-align: left;"><br /></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">A foto de confraternidade na que se pode ver o grupo enteiro, diante da igrexa do Cebreiro, coñecida polo seu Santo Milagre a onde concorren devotos e devotas de todos os lugares o día da súa festa a primeiros de setembro, días nos que se acostumaba a levar a merenda e comer por alí a carón da aldea de pallozas, pouco turismo e sen apenas establecementos hosteleiros. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Aínda me lembro da primeira vez que visitara o Cebreiro xunto cunha amiga de Salamanca e durmimos nunha palleira. Hoxe, outro galo canta e O Cebreiro xa non é o que era, senón un lugar preparado para o turismo e a grande afluencia de peregríns do Camiño Francés a Santiago de Compostela.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">No Centro Cultural de Pedrafita ofrecéronnos uns petiscos fin de ruta e poidemos degustar, entre outras cousas, o famoso queixo do Cebreiro, empanadas, tortilla, doces... e bebidas.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">O grupo de Castro Verde, paramos a xantar nun restaurante da zona no que continuamos coa parte gastronómica da nosa viaxe.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Como nos cadraba de camiño, decidimos facer unha pequena incursión nos Grobos, bosque de rochas que se casaron coa exótica vexatación do lugar, non sendo quen de diferenciar a parte inerte da parte viva destes pedroulos xigantescos que semella foron caídos do ceo. Débese á erosión da rocha que é de orixe caliza e forma pasadizos labirínticos que dan pé a perderse por entre eles. </div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Deixo algunhas imaxes deste lugar.</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUYtzpSxO5CF0Dz76WWiQ44_8kfRrJvuzrc-84wM73rQcQ9v7kTLtH9hyx9QcAid5Hxp_cum82GVfnuteH-ruJwoFYHaGXAIDQ0zDwqPZnjRZPC9Tv04TrFIyZGEsufq2P07noYQeIKzVNm5xmLyCH-hAMR6f02hBbjinfB2e0PhA9tjYIa0oNg4c3/s2000/IMG-20230610-WA0010.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1500" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUYtzpSxO5CF0Dz76WWiQ44_8kfRrJvuzrc-84wM73rQcQ9v7kTLtH9hyx9QcAid5Hxp_cum82GVfnuteH-ruJwoFYHaGXAIDQ0zDwqPZnjRZPC9Tv04TrFIyZGEsufq2P07noYQeIKzVNm5xmLyCH-hAMR6f02hBbjinfB2e0PhA9tjYIa0oNg4c3/s320/IMG-20230610-WA0010.jpg" width="240" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi71sIrFbof2MVkuCVMlUX5C7sl3mIaWNgmQyC6zyWFR3srlt030qv8zA2miR_b04jwBPqbLsZUWOfr0FPFoRxCuZUNDw_8GU_PciysFtw_P5G-Oz3myPj49IK6pN8GVE1b2WRm4I7UvYQAG43MUV6rSvwe9kkufUTvmXqP_WP5Xz37rIPQh-JCS7_n/s4096/IMG_20230610_162207328.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="4096" data-original-width="3072" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi71sIrFbof2MVkuCVMlUX5C7sl3mIaWNgmQyC6zyWFR3srlt030qv8zA2miR_b04jwBPqbLsZUWOfr0FPFoRxCuZUNDw_8GU_PciysFtw_P5G-Oz3myPj49IK6pN8GVE1b2WRm4I7UvYQAG43MUV6rSvwe9kkufUTvmXqP_WP5Xz37rIPQh-JCS7_n/s320/IMG_20230610_162207328.jpg" width="240" /></a></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8Xl51pmlzwM8RGtMLDL2UxSzokEMaR2wxzGekjQJbPvTrtk_5nat0sbM8CIsgUSninCFDP0F9nnxlpDhmEcPcsL3qy24i9Ekj8HiwCXxNq1a_WHk_rlXVEu83gGqUWASZ1uEJD9xKQr6n7VZmNxYlfL4dgDaDbMfagISXM8j9YTn_ELIUGL83ryxl/s2000/IMG-20230610-WA0019.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1500" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8Xl51pmlzwM8RGtMLDL2UxSzokEMaR2wxzGekjQJbPvTrtk_5nat0sbM8CIsgUSninCFDP0F9nnxlpDhmEcPcsL3qy24i9Ekj8HiwCXxNq1a_WHk_rlXVEu83gGqUWASZ1uEJD9xKQr6n7VZmNxYlfL4dgDaDbMfagISXM8j9YTn_ELIUGL83ryxl/s320/IMG-20230610-WA0019.jpg" width="240" /></a></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">Vídeo realizado polo alumnado e profesorado de Secundaria do CEIP Uxío Novo Neira de Pedrafita do Cebreiro (Lugo)</div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen="" class="BLOG_video_class" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/vMle2jfZXbw" width="320" youtube-src-id="vMle2jfZXbw"></iframe></div><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><br /></div><br />Beatriz Pinhttp://www.blogger.com/profile/09923317733505562932noreply@blogger.com13